záhyb, -u m.
1. sklad, niečo zahnuté, založené; v mn. č. záhyby skladanie na látke ap., naberanie, nariasenie; zvrásnenie poddajného materiálu: Rúcho na soche splýva v malebných záhyboch. (Kuk.) Šatôčky hádzali pekné záhyby pri chôdzi. (Vaj.) Rameno akoby vyrástlo zo záhybov rukáva. (Kuk.) Urovnala si záhyby sukne. (Zgur.) Kasanica robila tisíc záhybov (Vaj.) bola bohato nariasená. Okolo hrdla belela sa obruba zobraná do záhybov (Kuk.) naberaná; krajč. stojatý, ležatý, dutý z.; zahladený, nezahladený z.; jednoduchý, dvojitý z.; záhyby kože, kožený z.; V tyle sa robili hrubé záhyby. (Kuk.) Okolo úst mu vyvstali dlhé prísne záhyby (Jégé) vrásky. Vítal ho, nútiac záhyby tváre do prívetivého úsmevu. (Vaj.); z-y zemskej kôry; pren. kniž., bás.: Nezatajila ani jeden záhyb svojej duše (Jégé) svoje skrývané myšlienky, city. Vhĺbil sa do najtajnejších záhybov ľudského srdca (Vlč.) odhaľoval najskrytejšie ľudské city. Srdce dievčaťa otvára sa mu pomaly, záhyb za záhybom (Kuk.) dievča prejavuje svoju skrývanú náklonnosť. V mnohých záhyboch jej povahy ju nechápem (Šolt.) nepoznám jej skryté vlastnosti. V najtajnejšom záhybe vedomia bol strach a nádej (Min.) pociťoval takmer neuvedomovaný strach a nádej. Pokúsil sa pozorovať život a vhĺbiť sa do jeho tajomných záhybov (Kuk.) do tajomstiev života. Pozná všetky záhyby dediny a ľudí (Urb.) ich zmýšľanie.
2. ohyb, zákruta, stočenie, skrútenie: Hradská sa v ostrom záhybe stáčala z mesta von. (Jil.); z. rieky, cesty; z. hory, grúňa (Kuk.); z-y pohoria; lek. esovitý, vreckovitý, špirálovitý z.; z. čreva;
záhybček, -a m. zdrob. expr. malý záhyb
(jeden) záhyb; (bez) záhybu; (k) záhybu; (vidím) záhyb; (hej) záhyb!; (o) záhybe; (so) záhybom;
(dva) záhyby; (bez) záhybov; (k) záhybom; (vidím) záhyby; (hej) záhyby!; (o) záhyboch; (so) záhybmi;