záhrada, -y, -hrad ž. časť obrábanej pôdy vysádzaná rôznymi druhmi úžitkových, šľachtených, pestovaných rastlín, príp. zarastená trávou (obyč. i ohradená); sad: ovocná, kvetinová, zeleninová z.; botanická z. určená na štúdium rastlinstva rôzneho druhu a pôvodu; zoologická z. ohradený priestor v prírode so zverincom; zimná z. časť verejnej budovy, miestnosť, obyč. kaviarne, s okrasnými rastlinami ap.; visutá z. umiestnená na svahu, na streche, zavesená na stĺpoch ap.; rajská z. prekrásna, úchvatná;
pren. expr. krásne, utešené miesto: V dedine vidí kus rajskej záhrady. (Al.)
● hovor. pustiť si capa do záhrady zveriť dačo, dakoho na nespoľahlivého človeka; hovor. lepšie chutí ovocie z cudzej záhrady to, čo je cudzie, je vždy vzácnejšie; žart. kvietok z čertovej záhrady (záhradky) o prefíkanom človekovi, huncútovi, šibalovi;
záhradka, -y, -diek ž.
1. malá záhrada;
2. ohrádka pre malé dieťa: detská z., dať dieťa do z-y;
záhradkový príd.;
záhradôčka, -y, -čok, zried. i záhradienka, -y, -nok ž. zdrob. expr. k 1