záhalčivý príd. oddávajúci sa záhaľke, nerád pracujúci, lenivý; povaľačský: Žofka chcela mužovi ukázať, že ona nie je záhaľčivá. (Kuk.); z. život; z-é ponevieranie (Bodic.); pren. Nikdy neľúbil záhaľčivé perie (Fel.) nevylihoval, nevyspával;
záhaľčivo prís.;
záhaľčivosť, -ti ž.