záchvat -u m.
1. náhle prudké prejavenie sa chorobných príznakov: epileptický, hysterický z., z. kašľa
2. náhly prudký prejav citov: z. melanchólie, smiechu; expr. z. pracovitosti chvíľkové vypäté prac. úsilie;
záchvatový príd. k 1: z. kašeľ
afekt prudké hnutie mysle pri súčasnej strate kontroly vôle: konať v afekte • afekcia • vzrušenie • rozčúlenie: povedal to v afekcii, vo vzrušení, v rozčúlení • záchvat (náhly prudký prejav citov): záchvat smiechu
záchvat p. afekt
záchvat, -u m.
1. náhle a prudké prepuknutie al. zhoršenie choroby al. niektorých chorobných príznakov: srdcový, žlčníkový z., epileptický z., z. šialenstva, z. mŕtvice; hysterický, nervový z.; z. bolesti; kŕčovitý záchvat kašľa (Laz.); Tvár sa mu skrivila novým záchvatom. (Štef.) Vše len mäso, kačky, husi... zas budem mať záchvat. (Jes.); dostať z.;
lek. náhle a prudké objavenie sa niektorých chorobných príznakov, ktoré po istom čase opäť miznú, paroxyzmus;
2. silné duševné pohnutie, prejavujúce sa náhlou zmenou psychického stavu; náhly, spontánny prejav citov al. nálady: Prišiel naňho záchvat zúrivosti. (Tat.) Máva záchvaty melanchólie. (Jégé); z. bôľu, smútku, zúfalstva; v záchvate smiechu (Jes.); z. citu (Kuk.); z. vášne; Stano nemal tak ďaleko popustiť uzdu svojmu záchvatu. (Vaj.) Grečo vyskočil v záchvate vzrušenia. (laz.) V záchvate zbabelosti. (Karv.) Kričala v záchvate veselosti. (Jes.) V záchvate radosti mi prisľúbil... (Letz); z. nadšenia;
3. kniž. prudké, ale obyč. chvíľkové zanietenie, zapálenie, nadšenie pre niečo: Umelecký záchvat dostúpi vrcholu. (Kuk.) Dekan je v plnom záchvate, celý oduševnený. (Tim.) U druhých je živlom vášeň, záchvat. (Škult.) Robili do úmoru, ale bol to len záchvat, ktorý zhasol. (Urb.); chvíľkový z. (Škult.);
záchvatový príd. led. prebiehajúci vo forme záchvatov: z-é bolesti
(jeden) záchvat; (bez) záchvatu; (k) záchvatu; (vidím) záchvat; (hej) záchvat!; (o) záchvate; (so) záchvatom;
(dva) záchvaty; (bez) záchvatov; (k) záchvatom; (vidím) záchvaty; (hej) záchvaty!; (o) záchvatoch; (so) záchvatmi;