zábava, -y, -bav ž.
1. činnosť spôsobujúca človeku potešenie, príjemné rozptýlenie, pobavenie, kratochvíľa: detské z-y; Vyučovanie je spestrené ušľachtilými zábavami. (Zúb.); s priateľmi sediac v družnej zábave (Hor.); Majetnejší však chodili do kúpeľov, jedni zo zábavy, druhí z potreby. (Taj.); pren. nevinná z. neškodná činnosť;
2. spoločenské podujatie usporiadané pre pobavenie, veselica: tanečná z.; fašiangová z., hasičská z.; verejná z.; spoločenské z-y; veľká zábava v hostinci „Pod lipou“ (Urbk.);
zábavôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.