záľuba -y -ľub ž.
1. silný záujem o niečo; venovanie sa tomuto záujmu, koníček, hobby: jeho z., z-ou je šport
2. radosť, zaľúbenie, potešenie: pracovať so z-ou, dívať sa so z-ou
□ mať z-u v niečom
radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečoho • kniž. potecha: šport je jeho potešenie, potecha • záľuba: pracovať so záľubou • zaľúbenie • úľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubou • obľuba: s obľubou sa prizerá na deti • expr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotom • pôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávať • optimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do života • subšt. plezír
záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití • koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok • hobby: venovať sa svojmu hobby • hovor. pasia: mať pasiu v niečom • mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia • chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky • hovor. slabá stránka • záujem: filatelistické záujmy • láska: hudba je jeho láska
2. p. radosť
záľuba, -y, -ľub ž.
1. záujem ovplyvnený kladným citovým vzťahom: (v práci v krúžkoch) ukážu sa záľuby žiakov. (Heč.) Po piatich rokoch hovie starej záľube: sochárčeniu. (Al.)
2. príjemný duševný stav vyvolaný obyč. potešením, radosťou z niečoho al. kladným citovým vzťahom k niečomu, obľuba: so z-ou niečo robiť; So záľubou sleduje ligotavú hlavu. (Tim.) (Ludenka) všade vzbudila obdiv a záľubu. (Vans.)
(jedna) záľuba; (bez) záľuby; (k) záľube; (vidím) záľubu; (hej) záľuba!; (o) záľube; (so) záľubou;
(štyri) záľuby; (bez) záľub; (k) záľubám; (vidím) záľuby; (hej) záľuby!; (o) záľubách; (so) záľubami;