Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
osobitný príd
1. kt. existuje samostatne, oddelene: d. instans messka mimo osobitneg swetlyčkj (LEHÔTKA 1683); rozmnožjla cýrkew swata oltáre, kostoli, kaplne, modlitebnice když neenem w každeg kragně aneb w mestě, ale y w každem městečku, w každeg wsy a w dedine, abych nepowěděl w osobitných zamcijch, w kastilech (SK 1697); (purkrabi) od czechu tkadleczkeho aneb osobitnich tkadleczuw attestatij, kolko gim na pradiwe oddal a tkadleczom kolko od tkanj platna za praczu z prowentu nasseho platity sa ma, sobe wzitj a swim pocžtom pripogcžity (!) ma (TRENČÍN 1716); byl tehdy Ozyáss král malomocný až do smrti sweg a bydlel w dome osobitném plny s malomocenstwjm (KB 1757); prézviská tito ňé vlastné ňekterímu osobitnímu národu, než všem společné biťi mužú (BR 1785)
2. (o predmete) určený na plnenie nej. mimoriadnej úlohy, funkcie, povinnosti, cieľa ap.: ginych ručnikow osobytnich piett (TRENČÍN 1646); (svedok) slissal, že Jankovicsova služebkina Žowa menovana Hronovczovy povidala, že sy dala Jankovitska druhy klučz urobit osobitny od penezy (JASENICA 1704); ku každemu howadů osobitný kus sukna neb platna potrebowat (PL 1787)
3. kt. patrí iba jednému, určený iba jednému, vlastný: planetuw gest sedem, každa w osobitnem swem kolese (KoB 1666) na vlastnej obežnej dráhe; krčmu slobodnu, osobitnu wladzem a užiwam (TREBOSTOVO 1732); ti dve dedgini Nedozer a Brezani nemozu mat osobitne mlini, ale mosa do praepostoveho mlina nosit melivo (BOJNICE 1754 E)
F. geden každy osobitnik na osobitnem chlebe žjgjcy bude powinnj platiti osem grossy (M. LÚKA 1784) hospodáriaci na vlastnom majetku
4. nie bežný, nevšedný, výnimočný, mimoriadny: kdjž Bůh Wssemohucý w potrebach posledných nechce wislissati prosby osobytné wericých, obecnimy a zgewnimi prosbami pohnul se (SK 1697); Dawidek denklawy na osobitne potikani yssgel z Goliatem (MS 1758); z panom Okolytsanyi Adamom gsem gse dokonal, že po obratanj nassem, okrem wssak gesste osobitneho, 400 rimskich zlatich činiciho dluhu mne chartabienku widal (L. MIKULÁŠ 1768); obeta (pri omši) neni osobitný, než weregný obecný náboženstwa skutek (BN 1796)
5. kt. sa vyznačuje niečím osobitným, svojrázny, svojský, typický, zvláštny: geden kamen törkissowy osobitny, swetly (TRENČÍN 1646); (v nebi) každy hlasem osobitnym bude spiwst swaty a geho hlas od wssech ginych bude rozeznaty (GŠ 1758); specialis: obwzlasstny, osobitny (KS 1763); subst o. m jednotlivá osoba, jednotlivec: z hlasních (modlitieb) giná gest obecná, kterú lid w zhromaždenú wikonáwá, gina gest osobitná, kterú osobitný osobitne odbawuge (BN 1790); z o-a prísl výraz jednotlivo, samostatne: (zeme) ktere na swu stranu z osobitna nadobyly bratia (BEHAROVCE 1748); -e prísl
1. oddelene, samostatne, jednotlivo, zvlášť: tehdaž (dalo sa) ffoytoweg, czo osobitnie wynaložjla, d 10 (ŽILINA 1585); ptačnjk spewawe ptaki do klyetky wsaczuwa budto wgedno, budto osobitne (KoB 1666); wie-ly swedek aneb pamata-ly, kde by gaké zeme pusté bili a na kolko by se predepsanich zemy osobitnye v gedneg každeg calcaturi nachazelo (s. l. 1690); pro lepssj wsseho stalost a swedomy strankam widalj sme tento lyst a testimonial obedwum osobitne (TURIEC 1710); tsom volyá, jako as z kresztánszkég spravodlyivostzi trimáme, ze kasdú oszobu oszobitnye Bohom a Panom vadlovatz (MCa 1750); kňížatá a prvňí po sultánovi mávajú po štiricaťi (manželiek), které osobitňe opatrujú neb klešťenci neb chlapci, kterí dvanácť rokuv ješťe ňeprežili (BR 1785)
2. obzvlášť, najmä; mimoriadne: stupy, to mogey manželky osobytne poručam, aby ona te gyste na yrek držela (VYHNE 1665 E); vročistu pak častku, co se wedle rozdilneho zisku memu nebohemu panu dostala, tu samu osobytne panu Joö Sandorowj na aréndu sem spustila (MIKLUŠOVCE 1756); omnibus habeo gratias, et seorsum tibi: wsseckym ďekugem, ale osobitňe tebe (KS 1763)
3. bez spoločnosti, osamotene, osamelo: solitarie: samotňe, wlástňe (KS 1763)
4. potajomky, neverejne: secreto: tagňe, osobitňe, potagemňe (KS 1763); -osť ž
1. svojráznosť, svojskosť, osobitosť: personalitatis subsistencia: osobytnost (PD 18. st)
2. oddelenosť, rozdelenosť: wětssý bolest w swětě neni, gako když Buh milých menj, dwuch srdcj společnu bitost priwedjce skrz smrt w osobitnost (SRo 1766)
osobný príd
1. týkajúci sa nej. osoby, vlastný, patriaci nej. osobe: czo se pak hidu pernasteho doticže, gakožto morky, husy, slepicze, kačzeny a tem podobneho w mageroch nassich nachazegiciho se pernastwa, ponewadž my na ten čzas residentie osobne tu w panstwj nemame, takowe tež wedle počtu do introitu sweho (purkrabi) wezme (TRENČÍN 1716); wlastnost osobnj otce gest otcowstwj (HeT 1775); (Panna Mária) gest ode wsseckég posskwrni prworozenég a osobnég oslobozená (BlR 18. st)
L. o-é zámeno gram slovo, ktoré zastupuje meno osoby: osobné (zámená), které gistau osobu znamenagj, gsu tři; odchilnost osobných zágmen (DM 1780); subst o. m (o dobytku) jednotlivý kus: geztli z Minesu kone, woly, galowycze, krawy, owcze, kozy, barani, brawy pro kupecztwi poženu, od gedneho kazdeho osobneho po dwom penizom su dluzny (platiť) (s. l. 1702)
2. osobitný, zvláštny; samostatný; jednotlivý: Luzacya Horni od strany czeskeg mesta má Budissu, Bautz ze zamkom osobnim (KrP 1760); particularis: osobny, osobytny, obzwlásstny (KS 1763); ssplegsati: uhlj z mjle na osobnau hromadu klástj (LZ 1776); -e, -o prísl
1. k 2: ten zvuk a hrmot (od zemetrasenia) stal tak, jakoby trikrat raz poraz osobne z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607); můj rozdil, který w čas skoku zachowáwám, aby totižto owce ze swým baranem osobne byly držene (VOv 1779); wezmi česnek a stare sadlo, stluč to každe osobne a zmisseg spolu (RG 18. st)
2. bez sprostredkovania, bez prostredníctva svojho zástupcu, sám: Katherzina a Gertruda, sestry wlastni neboztika Stanczle, swu przij zvplna Mikulassowi gsu poruczily, zeby on Mikulass moczen byl wzeti, zgednati, a tak, czoz by (sa) gemv zdalo, naylepssiemv obratiti, iako by tu samy osobnie postaweny byli (ŽK 1482); my Vassi Milostj za nieho (Mateja) listem timto mocznie slibujeme a a v den zlozeny chczeme sie osobnie na vassiem cztenem pravie postavitj (N. MESTO n. V. 1516 SLL); na Wogennem Ondrussko wzawsse drabow ssel tam osobne wyhnawsse dobitky pana sweho ((TIŽINA) 1590); toto pak wiznany a wuly mu y pred welebnú kapitulu zdegssi reczi swu oznamugi osobne a gi wlasny ruku swu podpisanim potvrzugi (BRATISLAVA 1662); gestlize by geden od druheho kriwdu negaku mel, aby osobne se postawil do czechu (CA 1674); y osobnye, spolu y skerz prostredek ginsich statecznych ludy (som) prosila, aby (barón Ján Révay) k memu prenasleduwany slobodu swogeg cseladcze nedawal (BECKOV 1768); z o-a prísl výraz osobitne, jednotlivo, zvlášť: wssade po swete katolicy do vcha se spowýdagu z osobna; gest pak y giných mnohých wecy, kterez činil Geziss, kterez kdyby meli wssecký psane byz z osobna, ani tento, mám za to, swet nepochopil by tých knjh (ČS 1754)
strana ž
1. priestor, oblasť, plocha ležiaca naľavo al. napravo od niečoho, bok: z druhey strany potoka az przez prziecznu rolu ma gmenowany Oger s synem hraditi (ŽK 1497); od neyakeho chodnika rozdelugy se dwe cesty, z kterichžto gedna na lewu stranu se vichiluge do hory (ZVOLEN 1567); stala se zmluwa o dom anebo sezenj pustom, mezi kterymi susedy sedy, na prawey strane Vhrynča Mateguow, na lewey pak strane Kowác Martina (BÁTOVCE 1600); pocesnjk kam zameruge, prosto bez obchazenj nech gde, na strany nech se nenachiluge (KoB 1666) nech neodbočuje; pry ceste na leweg strane sme obnowily staru kamenu hromadu (BREZOVÁ p. B. 1768)
L. odísť, pojať, vziať na s. odstúpiť, odviesť bokom od ostatných: kdiž byli odéssli na stranu, mlúwili wéspolek; kdiž ho zawolali, otec totižtó a syn, wzali ho na stranu a prosyt počalj (KB 1756; 1757); (muž) Telemacha na stranu pogal (PT 1796)
F. každj, kdo se wadj, nech se hledj zradj po strane od gineho (BV 1652); Swyatko sljssal to od newesty Kohudkineg Katrussy, že pred fatentem mluwyla, že cžo o Kohudkj po strane se mluwy, že to ona wssecko wye (KRUPINA 1695) nepriamo, tajne; limulus: na stranu, po oku krywo hledjcy (KS 1763) zazerajúci; zlož na stranu takowéto twé reči (WP 1768) prestaň takto hovoriť
2. bok, bočná plocha nejakého predmetu: dwa koncze (:ktere su naznamenowane na druhey strane v wrchu:) platna, geden konecz ssechowany na obrusy a druhy konecz sprosteho platna (L. SIELNICA 1564 E); za ten grunt, o kterem gest na druheg strane psano, Martin Mokro za wssecek grunt zuplna zaplatil (TURANY 1624); musy ten krčah na strane djeru mjti, aby rury mohli wnitr wgiti (RT 17. st); na kteregssto zastawe z gedneg strany wywoleneho swateho patrona obraz, s druheg pak strany czymer remesla masarskeho wymalowany ma biti (CA 1727); pagina aversa: druhá strana listu (KS 1763); kepen, ktery se na obidwe strany nosit mohel (Kur 18. st)
L. reč božj gest pronikawegssj nad meč na obe strany ostry (CO 17. st) obojsečný
3. časť priestoru ležiaca v istom smere: my naprostred pole toho stogicze a ony kazdy na swey strane (BYTČA 1484 SČL); Mudron dal Surzenim swu cztwrtt, ktera gest podle Lognikoweg za cztwrtt Surzenich, ktera gest wedle Frantoweg na nizneg strane (P. ĽUPČA 1583); plac gest mezy domy Mrissko Diurkowym, a ten gest od puolnočneg strany, od poledneg strany pak gest Krayci Tomassow (BÁTOVCE 1604); kdy se wispal z opilstwa, gjž za dobreho slunečka, po wssech stranach se ohleda (SK 1697); ga som ssiel ginou stranou a on ginou a s tim se rozissli (DRAŽKOVCE 1714); Yonáss dolú zessel do wnjtrnych strán hagowa (KB 1756) do podpalubia; na switani ohen se strhnul s teg strani od sadu Janosskineho w staweni (LIPTOV 18. st);
x. pren s teg sluzby y dluhy swymy penyzmy na niekolyk stran zaplatila (ĽUBIETOVÁ 1657) niekoľkým ľuďom; a tak na wssecky strany se zadluhujeme (H. SRNIE 1690) dlhujeme mnohým ľuďom; ya, chudobna žena, welike suženy ze wssech stran znassam (DLHÁ 17. st); distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763) neviem, o čom mám začať premýšľať; Antonin sám sobe poradit nemuže na kteru stranu by se mel obrátit (VP 1764) ktorým smerom ísť
4. rodová, príbuzenská vetva: o ktery (dom) przi prawie zylinskom przisslim stranam pokrwnim, ktery se toho statku napadniczi byti prawy, rok k prawu od panow starssich zylinskich polozen gest (TRENČÍN 1571)
5. jednotlivec (skupina) vo vzťahu k inému jednotlivcovi (skupine); protivník: znamo cynyme, kerak opatrny Mertuss Polacowicz z gedneg strany a cztna pany Dorotha Kozakowa z druhe strany przed nassy plnu radu przystupywssy (ŽK 1460); na prestupnykow predepsanych punctuw, gak ze strany panskeg, tak dedinskeg, inspector dedinsky ma pilnu starost a pozor myty (LIPTOV 1716); sotwy z nich pry nassich stranach bude geden tento posledny, Ebedmelech uprimny, kteri nas ochranj w bide (Tr 1728); gako dosawad druzi mlinari brawy krmit nebude powinowatj, ani robit na mesku stranu (KRUPINA 1736) pre mesto bellum collatum est circa Corinthum: nedáleko od Korynta oboge bogugicý strany se stáhly (WU 1750); pro zawisť zawisť aňy gen gedneho po me strane ňeňj (PT 1796)
L. držať, chytiť, lapať, stáť s-u komu zastávať, zastať obraňovať niekoho: ya W. Welkomoznost ponizene prosym, žeby W. Welkomoznost mne stranu chytila a mne zastawala (SENICA 1680); aby skrze takowe prekažky do negakoweg škody predmenowany arendator neupadel, powynny budeme gemu stranu chytyt a geho zastat (DUBNICA n. V. 1719); pan Lehoczky spolu ze swim predgmenowanim hoffierom synowy stranu lapal (MARTIN 1734); partes alicujus arere: stranu nekomu držeti, zastati (WU 1750); trj wozj zbožia panskeho na swu stranu wzal pan Sadeckj lonskj rok (RUDINA 1644) pre seba; salutem tuam strenue defendi: po twé strane gsem stál (WU 1750) podporoval som ťa
F. nowy učytely Pysmu swatemu na mnogich mystech nasily čyny, ge rostrhawagy a tak potrhane na swu stranu natahugy (ŠV 1675) prispôsobujú svojim zámerom; mayer neni hoden panu grofowi služit, lebo mnoho panskeho sira a masla na swu stranu popreda (HRÁDOK 1715) pre svoj zisk; (žena) wssechech pak tech, kterjm wec znama bila, rozličnimj darmj po swe straňe obratila (PT 1796) získala pre svoju vec
6. kto sa zúčastňuje na (dvojstrannom) rokovaní, vyjednávaní ap., stránka: w swich wssech weczech, ktere mely meczy sebow a nam zuplnu mocz daly ruku danym obe strany, czokolwek meczy nymy nagdeme, že na tom prestanu (BEŇADIKOVÁ 1563); potomcy držety slibily a se zawazaly pod pokutow sto zlatich timto obicžegem, že gestli by ktera strana aneb y z gegich dedicžow toto vrownani wniwecz obracely a russily, techdy strana russicy (zaplatí) (ZVOLEN 1567); wyno aneb pywo poradkem se ssenkuge, takže aby se zadneg strane w teg weczi krywda neučzinila (DOMANIŽA 1615); na potwrzeny pak toho wsseho nalial se z obydwuch stran aldomass na meskom dome (BÁTOVCE 1631); arbiter: rozsuditel, kterému se oboge strany k rozeznánj poručegj (WU 1750)
L. advocatio: strana odporná (KS 1763) odporca
7. diel z celku, časť: tu pak cžastku aneb stranu hory a stromow od cesty w doline k roliam zgewne pred nami wyznaly, že prinaležy Murakezymu a geho dediczom (ZVOLEN 1567); mogey manzelkj nechawam trzetj tal aneb trzetu stranu tak w dome, gako y na poly totyz w zemech a y zahradach (ŠVÁBOVCE 1568 KL); gestli by neco od tichze wecy ostawalo, tedy aby se predepsany pritele rowno delily na 4 strany (KRUPINA 1691); nech oznamj (Revický), zdaliž wčeli pana wilupal a wibral, mad pak ze strany potrowil a nieco y popredal (VELIČNÁ 1724); na čtyry strannj bjlo roztrženo kralowstwj (CS 18. st)
8. kraj, územie, končina: myte nas w pamati, zebrakuw upadlich, zebi sme se nerozbehli po ynich stranach (ŠARIŠ 1682); prosime, slawna stolyco, zmyluytese nad namy, ubohymy ludmy, nech ay by sme se nepotulaly po ynssych stranach (LUKOV 17. st); Atyla, pochan, ukrutnost welykú na tech stranách Európy wykonáwal (KrP 1760); zrozená jsem v kraji, poveďela jméno jeho, na jakích pak včil jsem stranách ňevím (BR 1785); cikany su skrzewa čloweka, ktereho obskoduwali, w osady Lesth naleznuti, ale odtal uskočili a gistotne na slowenskich stranach bludit budu spolu y ze zenamy (LEVICE 1788); na s-e prísl výraz bokom: Georgius, zanechawsse hanbu na strane, lechkosti se dopustil, co na statečneho čloweka neprinaležj, w nocy na hrussky do zahrady pana chodil (VRÚTKY 1737); semote: na strane (KS 1763); z väčšej s-y prísl výraz zväčša: takowe lysty w pominule nespokogne časy z watčeg strany na skazu prynduc (Z. PODHRADIE 1715); liečenia pak geg bilo z watsseg strany takowe, gako prwnegssj swedok oznamil (D. KUBÍN 1726); drewo z wačeg strany pokapalo (ĽUBEĽA 1786); stránka, stránočka dem k 3: winauč se temto stranečkam (KoA 17. st); k 8: skapalo nam padesat zapražnych volov, na ktere, když sme se zmahali, vatšu stranku gruntov svojich sme pozakladali (KRUŠETNICA 1776 LP)
zabitý príd
1. kt. stratil život, usmrtený; práv usmrtený, zavraždený: na ten czas napoly vmrleho a zabiteho (Janka Rišiena) wzaly su guss od neho geho wlasnu jednu ruczniczu (LIPTOV 1570-80); a kdy wideli, ze se w panow Justow krczme nahanjaly a hadaly towarissia, techda ginssieho newidel, aby zabiteho toho czloweka uderil (TURIEC 1636); mactatus: zabity, sťaty, zamórdowany; iugulatus: zasskrďeny, zabity, zamordowány (KS 1763);
x. pren klanety se gy (šelme) budu wssickný, kteriž prebywagy na zemy, gichžto gmena negsu napsana w knihach žiwota Beranka toho zabiteho od počatku sweta (ZA 1676)
L. napol z., do smrti z. už skoro mŕtvy: seminecis: napúl mrtwy, napúl zabity (KS 1763); lew dosti ma na tom, kdiz nad swogim nepratelem zwitezit muze, widice ho gednuc na zemi ležiciho a do smrti zabiteho, guss proti nemu wiceg neboguge (SPr 1783)
2. usmrtený s cieľom konzumácie al. z iného dôvodu (na kožu ap.): masso udle z kráwy zabyteg gedneg a z baranow no 42 at podle centow produkuge (ORAVA 1618); prigem kožy howezich ze zabiteho dobitka (TRENČÍN 1652); wlož do pomigj libsstik, oman neb zabitýho hada (GP 1782)
3. zničený, rozbitý: (modly) hromem zabiti bili (VP 1764);
4. spútaný: concatenatus: zaputnany, do put wlozeny, zabity, zaretazeny (KS 1763)
5. zatlčený, zadebnený: prissli k stareg hizi, a ta bil zabiti s deskami wihlad, odbili deski, wesli dnu (SPIŠ 1791)
F. zostávať ako z. na smrť unavený: lyde pak mnozj y žnu y zhromaždugi do stodol, y magi gessto odkud žywj bitj, awssak wždjcky gako zabitj w pecowanj prilissnem zustawagy (CS 18. st) opantaní; subst z. m usmrtený človek: o zabitem, ktereho przed prawo przynesu (ŽK 1473); nebo tam pana Sunegowj na salassy trya zabyty lezya (TRENČÍN 1584 E); daly sme pred sebe zawolat gak toho gisteho zabiteho otca, tak take y matku y geho toho gisteho zabiteho manželku a zeptaly sme sa gich pred richtarem, kterak zmisslagu o tem gistem weznowy, stoga-li mu o hrdlo anebo nie (BRATISLAVA 1681); klobuk zabyteho tenze Jano Miho wzal (TURIEC 1708-12)
zabožiť dk čo práv prísahou dosvedčiť niečo, odprisahať niečo: tedy pastyrz nemuoze to zabozyti, nez musy to zaplatiti (ŽK 1473); z. sa odprisahať: zabozila sa, ze mi gu us neda (RADVAŇ 1707); iurare per Deum certo: zaboziti se (PD 18. st)
zacloniť dk čo komu zakryť pred svetlom, zatieniť niečo niekomu: še se tešobi nišni sused Nazko Paluš, že mu velmi zazloni, v tom žadam navzeni (D. ŠTUBŇA 1572 E); neb čokól. na zemi tmawého a zacloňeneho gest, čokól. w wodách zymného, to wsseczko zende do pékla (BlR 18. st); -áňať, zacloňovať, -óňať ndk: umbro: stjnjm, zaclóňam, zacláňám; praeumbro: zastjňugem, zaclaňám, zatmawugem; contenebro: zastjňugem, zacloňugem; inopaco: zastjňugem, zacloňugem (KS 1763); z. sa dk čím zakryť sa, zatieniť sa niečím: zasloňivši sa šatku, welice som sa smála (DS 1795);
x. pren co by bylo mohlo slow rozum zacloniti, pilne sem warowal (SiP 1683) zatemniť
zachystať dk čo nachystať, pripraviť niečo: buduczim roku ma se seno a slama do forroty zachistati (Kal 18. st); z. sa dk prichystať sa, pripraviť sa: lépe gest dobrými skutky k onomu swětu se zachystati (KO 1782)
z1, zo1 [zo, ze] predl s G vyj.
1. miestne vzťahy (na otázku odkiaľ, skadiaľ):
a. východisko smerovania deja zniekade, zvnútra von, spomedzi von, zdola nahor, z povrchu preč, zhora nadol: a že ona Hannuskowa na to se rozhnewala a wen zo dwery yducz riekla, powedala (JELŠAVA 1602); po ten potuoček, czuo ze Zawadj tecže až do rieki (GALANTA 1664); stary Sstrba z synom na to nawedli ho, že uskocžil z zamku (MOŠOVCE 1643); widel swedek, kdy Gyurko Jeszénszky na pana instansa mezy wadou y kamen zo zeme bil uchitil (DRAŽKOVCE 1729); slissala fatenska z geho ust wlastnich, kdy howoril (KRUPINA 1741); yhned kdiž wyskočil z zástola swého (KB 1757); gá né tak dáwno ze sskoli tích gsem wigssél (BPr 1787);
b. miesto vo význame z istej strany: z druheg strany ryeky w chotary teg Kostelneg (TRENČÍN 1578 E); manželka Gyrika Prokopa z druhey strany (P. ĽUPČA 1591); a tak tj hujčzjčzj wjnda, nato pribehlj hned z oboch stran, z obusskj na mna zatalj (MARIKOVÁ 1764)
2. v spojeniach typu z ruky do ruky, z pleca na plece vyj. opakované prechádzanie deja z predmetu na predmet al. z miesta na iné miesto: spadok pak nachaza se, abj bjl z brata na brata oddany (SLIAČE 1612); v našem velikem suženi, ktere nas ze dne na den vždy vice a vice obtežuje (VÝCHODNÁ 17. st LP); gako z ruky do ruky odewzdali (IA 1708); to Poriečanja napowjedali, ked z oka w oko bude, zahambga sa w tom (JASENICA 1710); ustawične ze dna na den pansku robotu neprestawam (DIVINA 1754); ze tato comissia ze slova na slovo spravodlive gest prepisana (T. DVORY 1751); postupuge ze zlosti do zlosti, až prichadza medzy drewa na ssibenicu (GK 1779)
3. čas, časové východisko deja, časový pôvod niečoho: letha Panie 1580, mesice listopadu, zo dne tohoze mesice (SLIAČE 1580); kdiby bol hneťky z gesenye ga hit na penis obratil (SLATINKA 1766)
L. z(o) dňa na deň, z roku na rok čoraz viac, stále viac: ze dna na den (TURIEC 1768); len sa s nami odklada a zadne polechčeni se nam w kriwdach nassich nestalo (HRANOVNICA 1782); nemesskag obratiti sa k Pánu, any neodkládag z dňa na deň; prebjhag pilno z roku na rok nebo z dňa na deň (BlR 18. st)
4. partitívnosť; vybratie, oddelenie nej. čiastky z niečoho: ze zbozy kazdeho roku (počet dať): z pssenicze, z hrachu, z bobu, z owsa, z prosa, z konopneho semene, z maku, sladu (s. l. 1552 E); on wikupy Izrahele ze wssech neprawosti geho (TC 1631); žebi tito predmenowane osoby slobodnym trhom odprodaly cžtwrt celu zo dworu Ywakowskeho Mategowy Mrwowy (SLIAČE 1636); wsecek muj dil a casku, kteru mam ze statku nehdi meho neboskeho manzela Schvarcz Janosa (ZVOLEN 1692); žeby nam račily s tich nassich penazy interes dole umenssity (M. KAMEŇ 1767)
5. pôvod z nej. materiálu, látky, hmoty: w teg tretieg truhly druha kanyviczka ze strybra naskrz znutra y zwenku pozlaczena (BRATISLAVA 1667 E); kdežto pod samím brehom pri dvoch svrčinach kopecz zo zeme gest urobeny (ORAVA 1659 E); pssenice gest horkosty mierne, z zrna muka bywa, sskrob, chleb, mazancy, kolaczy rozlyčny y pywo take (HL 17. st); wiďela Yúditha sedjcýho Holoférna na námetku postelném, ktery bywal z ssarlátu a zlata, y z smaragdu y z ginssych kameňúw drahych wytkany (KB 1757); že se nechtielj marneg modle, kteru dal ze zlata uletj Nabuchodonozor, kral kaldegsky, klanietj (KT 1753)
F. darmo gest psa krmit, na slaninu zabit, ze psa bývá vždycky pes (BV 1652)
6. pôvod v niečom
a. pochádzanie z nej. prostredia (napr. miestneho, rodového, triedneho, stavovského ap.): gesscze manželcze pysara Alberta z Streczna porucžyam konwiczu gednu czinowu a medeniczu wetssy (ŽILINA 1574); zda-li (:prawy:) muože cžlowek sprawedliwy vcžinieny byti přyrownan gsa Bohu, anebo vkazati se cžisty narozeny ze ženy (BAg 1585); Jesensky Mattyass wjnawsse ze zanyadrya list pana hlawneho jspana (BELÁ 1664); o tom powedoma gest fatens, že Jankovits Mikloss ze sedlaczkeho rodu gest; len w gedneg huncze prissgel a nisst nemal, čzo ma zhromaždeneho, z panskeho ma (JASENICA 1704)
b. čerpanie z nej. zdroja: truhličku na dyetia w desatom roku z gazdowych dosuok, 40 den (KRUPINA 1721); genethliacus: o narozeňu z hwezd hadagjcy (KS 1763); Iano Zubay swedčj, že zo Zacharowho sena bral, že bol weliky mraz a potom že z Oszlikowho wzal (PONIKY 1794)
7. uskutočnenie nej. zmeny, nej. vývoja; zmenu, ukončenie istej činnosti, istého stavu, vzťahu ap.: fatens newi, powedel, žebi mal negakowj statek, nez ze službj a z uradnicztwa sa zapomvohel (JASENICA 1704); kterak gedneho času o pulnocy, gak se ze sna procytil, začal ďabel s nim se hadat (DuH 1723); panna hned z mrtwych powstala (VP 1764);
L. vyjsť von zo stola adm odstúpiť z funkcie: gestlyby ktereho z uradu pra causantuw se dotjkala aneb pratelstwo mezy nimy by bylo, takowy ze stola wen wygde a na geho mjsto z poradu uradnjch z obce osobu prawdu milugjcy k stolu prywolaneho usadia (KOŠECA 1746); položiť zo zemianstva za sedliaka práv degradovať: traducere aliqvem ad plebem: ňekoho ze zemanstwa za sedláka položiti (KS 1763)
8. spôsob al. mieru činnosti al. sprievodné okolnosti deja: ze slobodneg wuli meg (BRATISLAVA 1662 E); milůg Pána Boha swého, hneď s celeho srdce twého, z cele dussy y misli twé, ze wssy syly y mocy twé (CC 1655); zdrawi dobreho, pokoge žadostiweho Vašej V. U. Milosti z wrucnosti srdce našeho vinšujeme (s. l. 17. st LP); Maslak zo žartu wolyarou za kačku tiahal (SKLABIŇA 1723); Kaszag geho z gistim brezowim rajtlom zo wsseczkeg sweg sily w hlawu wisse oka uderil (V. ČEPČÍN 1734); gest mně ze srdca luto, že gsem teba rozhněwal (PK 1782)
F. z gruntu srdca z celého srdca: kdibi sme Gegy Excellentii z gruntu srdce zdrawy winssuwali (NÖTINCS 1760)
9. príčinu, podnet, dôvod, pohnútku, dôsledok: ale poniewadz pan Jan Orawsky, Geho Milosti, na zadost dobrich lidy Raffeya ze wssey teg powinosti swabodnie propustiti y lyst gemv pod peczeti swu dati gest raczyl (B. BYSTRICA 1544); tohože času z sve kratochvile strelyl do vrby do cyla (SOBOTIŠTE 1616 E); ze swey wuskosty prodal ctwrt a pustil Martinowy Cabanowy (SLIAČE 1619); ja ze žadneho lidskeho navodku, z dobreg wule a lasky meg manzely memu tritisicz zlatich nemetskich hotoweg summi (porúčam) (BRATISLAVA 1662 E); proti boleni ledwy ze zacpanj (RN 17.-18. st); zo swogeg dobreg wuli to urobil (KRUPINA 1734); obily pak náss ispán z roskazu s. panstwa w teg dlzobe mne gest zaarestuwal (NÖTINCS 1769)
10. návrat, príchod na pôvodné miesto po splnení niečoho, po dosiahnutí cieľa: a wtom ze ssel s kosenya domow y postretol zlatnjka Melychera (TRENČÍN 1584 E); babinsti ludia, kteri z hrabania šli; kym sa zo žatwy wrati (KRUPINA 1643; 1723)
11. nástroj, prostriedok: žeby Kovacs Iano žiwil a chowal otce sweho Georgiusa Poliačika s pracy ruku swjch (KRUPINA 1737); že prjčzjna teg gjch zlostj nejwetssj bj bula ze strankj Betjneg, že bj nekdj ze trunku takowu zlost začzjnala (KOŠECA 1748); kdiz kral do mesta wchaza, obicag magu obiwatelowe mesta s kusuw, z mazaruw strilat (SPr 1783)
12. predmetový vzťah odlukový: (Jakub) mnohe biršagy s nas dolu dere (DRIENČANY 1683 LP); (Pán) ze wsseckych zarmútkúw mych wyslobodil mňa (KB 1757); aby se snim sgednal a z ceny neco zpústil (LU 1775)
13. zreteľ, zreteľový vzťah: wystawuge se mu ze dwuch wolou geden lepssy (DIVIAKY 1679); nebo yá sem ángel Ráffael, geden z sedem, ktery stogjme pred P. Bohem (KB 1757)
L. z, zo strany, stránky vo veci, ohľadom, ohľadne: Jan Hniezdo predlozyl byl zalobu na Girzika Kussniere, zadagicz prawa a sprawedliwosti na neho z strany cztwrtiny domu (P. ĽUPČA 1565); nyst ginsiho, muog pane swakre, ze strany teg plty, kteru my pan Danyel Jozef wyrubal ((B. BYSTRICA 17. st)); že prjčzjna teg gjch zlostj nejwetssj bj bula ze stranky Betjneg (KOŠECA 1748)
z2, zo2 [zo, ze] čast s číselným údajom, pred ktorým stojí, dodáva významový odtienok približnosti, asi, približne, zhruba, okolo: wezmy co neglepssjho octu, wleg do cinoweho aneb skleneneho alembiku ze trj pinty (RT 17. st); zo ssestnast rokou, neb snad y wiceg, bywal (v Nižnom Záturčí) (ZÁTURČIE 1725); w Debrecine z tisic domu zhorelo (RADVAŇ 1719); lenoweho olege ze tři kwapky wpusť do ucha (TS 1771)