vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;
pren. pejor. mn. živ. -i nadávka
● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje; berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;
volský, volí príd.: v. záprah; v-é, v-ie oko i nerozmiešané upražené vajce;
volky -ov mn. m. expr. pár volov, volský záprah: sivé v-y, poháňať v-y
● → spolky – čertove v-y
vôl G a A vola pl. N a A voly A hovor. i volov m. (zviera)
vôl vola pl. N voli/volovia m. (o človeku)
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
vôl p. hlupák
volový p. vôl
vôl, vola, mn. č. voly m. ťažné domáce zviera, vykastrovaný býk: ťažný v.; kŕmne v-y; pár v-ov; orať, zvážať na v-och;
pren. vulg. nadávka hlúpemu, nechápavému človeku
● hovor. expr. robí, ťahá, drhne ako v. ťažko pracuje; lúcha ako v. a) hltavo pije, b) často sa opíja, je pijan; berie ako v. na rohy a) je chamtivý, nenásytný, lakomý, b) berie si veľa práce, veľa povinností;
volský (zastar. i volový) príd.: v. roh; v. záprah; volová koža (Tim);
volí, -ia, -ie príd.: kuch. v-ie oko druh vaječného jedla;
volček, -a m. zdrob. expr.;
volisko, -a, -lísk str. i m. zvel.
volček p. vôl
volisko p. vôl
volský p. vôl
vôl [vol, vul] m ťažné domáce zviera, vykastrovaný býk Bos taurus: konie diwoke a woly, ti magi placzeny byti dwanastmi ssylinky (ŽK 1473); item zostalo bylo od tehože pana Jana dvanast volov robotnych (MIČINÁ 1576); zeby usta wolowi nezawazowaly (MADOČANY 1582); currus: wul (VTL 1679); prodalj se wolj no 4 (KRUPINA 1691); Gób mel statku swého sedem tisic owec, pet sto sprážnych wolúw (KB 1757); qvadratus: qvadrati boves: spražné woli (KS 1763); bos: wol (AP 1771); -í príd: dano gim 12 yazykow wolych (ZVOLEN 1643); -ový, -ský príd: dwacet kožy wolowich (ÁBELOVÁ 1581); 4 kože wolowe (P. ĽUPČA 1587); kterikolwek s remeselnikuw wirobj kožu wolowu (VARÍN 1671); bubule: wolský chléw (FO 1737); exuviaebubulae: kráwska neb wolská koža (KS 1763); wolowj wuz (NYÍREGYHÁZA 1774); editus boum: wolowy hnug (LD 18. st) L. bot v. chvost, ocas divozel veľkokvetý Verbascum densiflorum: volovy chvost s koreniom (BYTČA 1620); verbascum: diwizňa, woloweho ocasa bylina (KS 1763) asfodelka Asphodeline; v-ý jazyk a. smohla lekárska Anchusa officinalis: anchusa officinalis: wolowý gazyk (LF 1791); b. hadinec obyčajný Echium vulgare: echium vulgare: planý wolowý gazyk (LF 1791); c. plamienok plamenný Clematis flammula: clematis: barwynek, wolowy yazyk (KS 1763); d. borák lekársky Borago officinalis: borrago: wolowy gazyk (KS 1763); v-é oko a. volovec vŕbolistý Buphthalmum salificolium: buphtalmus: wolowé oko (:bylina:) (KS 1763); b. divozel malokvetý Verbascum thapsus: verbascum thapsus: wolowe oko (LF 1791); v-é ucho skoroceľ väčší Plantago major: origo plantaginis: woloweho ucha koreň (TT 1745); v. pastier lopúch väčší Arctium lappa: arcturus: pástyr wolowy, item lopuch maly (KS 1763); v-á žlč farm hovädzia žlč Fel tauri inspisatum: wezmy tretj častku z gedneho zeitliku frissneg woloweg žlči (RT 17. st); -ček, -ek dem: buculus: wolček (KS 1763); wolky morawské 4 to roczke (TRENČÍN 1713); Izraelsstj obetowalj gista howadka z wolku, z owec a kos (TeP 1746); -isko aug: bos turpis, magnus: wolisko (PD 18. st); -ča s hypok: za stiričat zlatj sive wolčata (KC 1791)