vzrušený príd.
1. ktorý je v stave vnútorného nepokoja; rozčúlený, rozrušený. V tú noc nespala, bola príliš vzrušený. (Vans.) Pani sa vrátila akási vzrušená. (Kuk.)
2. vyjadrujúci citové napätie, duševný nepokoj, rozčúlenie: v-á tvár; Hovorí trošku vzrušeným prízvukom. (Jil.)
3. plný rozruchu, rušný: Zasadnutie dostalo vzrušený spád. (Gráf) Vzrušeným stretnutím zhoršil sa jeho telesný stav. (Greg.);
vzrušene prísl. so vzrušením, rozrušene, rozčúlene: v. niečo povedať;
vzrušenosť, -ti ž. rozčúlenie, duševné pohnutie