vzpriamiť -i dok. napnúť, vystrieť (smerom hore), vztýčiť: v. chrbát, hlavu;
nedok. vzpriamovať
// vzpriamiť sa: jazdec sa v-l;
nedok. vzpriamovať sa
vzpriamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok.
vzpriamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok.
vzpriamiť, -i, -ia dok. (čo) vyrovnať, napnúť smerom hore do vzpriamenej, zvislej polohy (obyč. ľudské telo al. jeho časť); vztýčiť: v. hlavu, telo, postavu;
nedok. vzpriamovať, -uje, -ujú
|| vzpriamiť sa zaujať zvislú, vzpriamenú polohu; vztýčiť sa: Maroš sa chce vzpriamiť na Rysuli. (Ráz.) Postava muža sa vzpriamila. (Čaj.);