vzor1, -u, 6. p. -e m.
1. skutočnosť, vec, osoba, ktorá môže al. má byť napodobňovaná, podľa ktorej sa môže al. má niekto al. niečo správať; príklad: byť vzorom niekomu; slúžiť za vzor; konať podľa vzoru niekoho; vziať si niekoho, niečo za vzor; dávať niekoho za vzor; Musel sa stať vzorom hodným napodobnenia. (Tat.)
2. osoba, ktorá zhrňuje v sebe isté, obyč. kladné morálne vlastnosti: v. ženy; v. komunistu (Tat.); v. vojaka (Urb.); v. dokonalosti (Zúb.);
3. predloha pre umeleckú činnosť, model: literárny v.; Báseň ukazuje na vtedajšie vzory talianske. (Vlč.) Zo stodvadsiatich junákov každý mohol slúžiť za vzor sochy Marsa. (Jégé)
4. predloha na napodobnenie, obyč. mechanické. v. listu, tlačiva, testamentu; Vyobliekal sa podľa vtedajšieho vzoru (Jégé) podľa vtedajšej módy.
5. typ: puška vzor 21;
6. gram. typický príklad, podľa ktorého sa skloňujú al. časujú daktoré slová rovnakého slovného druhu; súhrn tvarov takejto jednotky, paradigma;
7. ozdobný obrazec na tkaninách, na skle, na stene ap.: benátske tapetové v-y; text. damaškový, výšivkový, prelamovaný, paličkový v.;
vzorový príd.: v-é stanovy JRD podľa ktorých treba viesť JRD; text. v. obrazec; v. lis slúžiaci na vytváranie vzorov;
vzorček, -a m. zdrob. ozdobný obrazec na tkaninách, na skle, na stene ap.
vzor2, -u, 6. p. -e m. zastar. pohľad: Upiera smelý vzor v obličaj Čáka. (Vaj.)