vzniesť -nesie -nesú dok. kniž. predniesť, predložiť, podať: v. námietku;
nedok. vznášať -a
// vzniesť sa pomalým letom ap. vystúpiť smerom hore: balón sa v-l do výšky;
nedok. vznášať sa
1. k vzniesť sa: hmla sa v-a nad končiare
2. pohybovať sa vo výške al. na povrchu hladiny, nadnášať sa: v. sa vo vzduchu, čln sa v-a na vode
3. ľahko, ladne sa pohybovať (pri chôdzi, v tanci): v. sa na parkete
● v. sa ako na krídlach ľahko ísť
vznášať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok.
vznášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.
lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovať • poletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľom • vznášať sa • nadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakoch • expr. brnkať • zried.: frnkať • frngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkou • expr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavy • expr. bŕkať • zried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu
2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2
niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňa • nadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vode • tenúť (na vode)
p. aj šíriť sa
2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdo • expr. vykračovať (si): pyšne si vykračoval • expr. nosiť sa • vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná
visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách
2. voľne smerovať nadol • ovisať • ovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísali • padať: hlava mu padala
3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčať • vytŕčať • vyčnievať • prečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabáta • prevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo
4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sa • nadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu
5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať
vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy
2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty
vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výšky • letieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom
2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmla • plávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchu • poletovať • poletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavy • nadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemou • plachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orol • lietať: v jesennom vetre lietalo babie leto
3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2
vznášať sa, -a, -ajú nedok.
1. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, letieť hore, nadnášať sa: Dym vznášal sa k jasnej oblohe. (Urb.) Červená žiara vznáša sa k oblohe. (Škult.) Škovránkovia vznášajú sa hore. (Urbk.)
2. vo vzduchu, vo výške sa niesť, nadnášať sa, pohybovať sa; lietať: Balón vznáša sa vysoko vo vzduchu. (Vám.) V chvejúcom sa vzduchu vznáša sa škovránok. (Zúb.) V rannom vzduchu vznášali sa chumáčiky pary. (Pláv.) Zástavy vznášajú sa vo vzduchu (Kuk.) vejú; pren. kniž. Všade vznášalo sa tajomné ticho (Letz) bolo ticho.
3. expr. ľahko, graciózne sa niesť, pohybovať sa, ísť: Dievčatá v ľahkých šatôčkach vznášali sa v tanci. (Vans.) Dievky vznášajú sa v širokých sukniach. (Tat.)
4. expr. byť umiestnený vo výške; vypínať sa: Seina sa ligoce. Mosty ponad ňu vznášajú sa sťa podivné sponky. (Kuk.) Na neučesanej hlave vznáša sa mu kalpak. (Kal.);
dok. k 1 vzniesť sa
|| vznášať (čo)
1. zried. dopravovať hore, vynášať nahor, dvíhať: Jej srdce sa varilo v horúčke strachu a to vrenie vznášalo ho od hrudi k ústam. (Jil.) Oči dohora vznášajúc vyriekol: „Otče!“ (Kal.)
2. kniž. predkladať, podávať, prednášať: v. sťažnosť, kritiku, protest, námietku, požiadavku, prosbu;
dok. vzniesť
vzniesť sa, vznesie, vznesú, vzniesol, vznesený, rozk. vznes dok. vykonať pohyb smerom hore, vyletieť do výšky: Husi vzniesli sa do povetria. (Janč.) Hmla vzniesla sa už dosť dobre nad zem. (Urb.) Vznes sa k nebu hviezdnatému. (Horal);
|| vzniesť (čo)
1. zried. zdvihnúť, vyniesť smerom hore: Artuš k ústam vzniesol ruku. (Hviezd.)
2. kniž. predniesť, predložiť, podať: v. žalobu, obvinenie, námietky, prosbu, sťažnosť, protest;
nedok. vznášať
vznášať [(v)zná-; -ša-, -še-] ndk na koho upozorňovať, donášať na niekoho: jat wzdy prawim, ze ste na mie nykdy newznassely, a to ste my k hanbie y kralowie mylosti y tomu hradu vczinili (ŠARIŠ 1455); powiediel bych ya take šwayczerovi, zie by on takowych wieczy na mne newznašel, czoz by nebylij prawdiwe (ORAVA 1544 E); v. sa ndk 1. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, nadnášať sa: wlchkosti wodnye ustawične se hore znassegj (KoB 1666) 2. vo vzduchu, vo výške sa niesť, nadnášať sa, pohybovať sa: yak se nebe wznássi nad zemi, tak geho (Božia) milost nad nami (CC 1655); tj, wznassegj se perjm gako orlice, bezj, wssak neomdlewagj, chodj a neustawagj (SP 1696); pachole na krjdelcjch se wznassegjc, okolo matki obletowalo (PT 1796); x. pren tá gest summa wyri nassy, po ňíž se nádege wznássy (CC 1655) prináša so sebou nádej; nebo nemudriho g(es)t, bez zamjnenj se nekam wznasset (KoB 1666) robiť niečo bez rozmyslu; guss, guss ohen pekelny se nad tebu wznassa, brany pekelne se otwiragu, aby gsi bil zachwateny (MK 18. st) si hodný zatratenia 3. byť umiestnený vo výške; vypínať sa: pren radcowé, který swým oswjceným rozumem y rozsuzowánjm nad gjné se wznásseli (STo 1783) vypínali sa, vyvyšovali sa 4. dosahovať, siahať: platu suma vznaši se fl 800; s kterychžto konopí bere se desatý snop, takže na pansku stranu dostava se prinajmeneji kop no 150, jejichžto užitek vznaši se okolo fl 200 (BOJNICE 1614 U2); gak ssyroce se tehdy wznassy narizeni wečere Paně (DuH 1723)