Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vzniesť -nesie -nesú dok. kniž. predniesť, predložiť, podať: v. námietku;

nedok. vznášať -a

// vzniesť sa pomalým letom ap. vystúpiť smerom hore: balón sa v-l do výšky;

nedok. vznášať sa

1. k vzniesť sa: hmla sa v-a nad končiare

2. pohybovať sa vo výške al. na povrchu hladiny, nadnášať sa: v. sa vo vzduchu, čln sa v-a na vode

3. ľahko, ladne sa pohybovať (pri chôdzi, v tanci): v. sa na parkete

v. sa ako na krídlach ľahko ísť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vznášať ‑a ‑ajú nedok.; vznášať sa

vznášať sa -ša sa -šajú sa -šaj sa! -šal sa -šajúc sa -šajúci sa -šanie sa nedok.


vznášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šajúci -šaný -šanie nedok.

lietať 1. pohybovať sa vo vzduchu neurčeným, rozličným smerom • poletovaťpoletúvať: vtáky lietajú, poletujú nad poľomvznášať sanadnášať sa (ľahkým pohybom): balón sa vznáša v oblakochexpr. brnkaťzried.: frnkaťfrngať (veľmi rýchlo): vtáčence brnkali, frngali nad lúkouexpr. bzíkať (o hmyze): muchy bzíkajú okolo hlavyexpr. bŕkaťzried. obletovať (splašene): vrabce bŕkajú, vtáčik obletoval hore-dolu

2. p. behať 3. p. viať 2 4. p. nasledovať 2


niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

p. aj šíriť sa

2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


visieť 1. byť upevnený nad ťažiskom • byť zavesený: obrazy visia, sú zavesené na stenách

2. voľne smerovať nadol • ovisaťovísať: ruky jej bezvládne viseli, ovísalipadať: hlava mu padala

3. presahovať cez okraj smerom nadol • trčaťvytŕčaťvyčnievaťprečnievať: sukňa jej visela, vytŕčala, prečnievala spod kabátaprevísať (visieť cez niečo): hlava mu prevísala cez operadlo

4. nehybne al. v ľahkom pohybe sa rozprestierať • vznášať sanadnášať sa: ťažké mračná visia nad mestom; dym sa vznáša vo vzduchu

5. p. väzieť 1, viaznuť 1 6. p. ľúbiť 1, lipnúť 1 7. p. dlhovať


vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vznášať sa, -a, -ajú nedok.

1. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, letieť hore, nadnášať sa: Dym vznášal sa k jasnej oblohe. (Urb.) Červená žiara vznáša sa k oblohe. (Škult.) Škovránkovia vznášajú sa hore. (Urbk.)

2. vo vzduchu, vo výške sa niesť, nadnášať sa, pohybovať sa; lietať: Balón vznáša sa vysoko vo vzduchu. (Vám.) V chvejúcom sa vzduchu vznáša sa škovránok. (Zúb.) V rannom vzduchu vznášali sa chumáčiky pary. (Pláv.) Zástavy vznášajú sa vo vzduchu (Kuk.) vejú; pren. kniž. Všade vznášalo sa tajomné ticho (Letz) bolo ticho.

3. expr. ľahko, graciózne sa niesť, pohybovať sa, ísť: Dievčatá v ľahkých šatôčkach vznášali sa v tanci. (Vans.) Dievky vznášajú sa v širokých sukniach. (Tat.)

4. expr. byť umiestnený vo výške; vypínať sa: Seina sa ligoce. Mosty ponad ňu vznášajú sa sťa podivné sponky. (Kuk.) Na neučesanej hlave vznáša sa mu kalpak. (Kal.);

dok. k 1 vzniesť sa

|| vznášať (čo)

1. zried. dopravovať hore, vynášať nahor, dvíhať: Jej srdce sa varilo v horúčke strachu a to vrenie vznášalo ho od hrudi k ústam. (Jil.) Oči dohora vznášajúc vyriekol: „Otče!“ (Kal.)

2. kniž. predkladať, podávať, prednášať: v. sťažnosť, kritiku, protest, námietku, požiadavku, prosbu;

dok. vzniesť


vzniesť sa, vznesie, vznesú, vzniesol, vznesený, rozk. vznes dok. vykonať pohyb smerom hore, vyletieť do výšky: Husi vzniesli sa do povetria. (Janč.) Hmla vzniesla sa už dosť dobre nad zem. (Urb.) Vznes sa k nebu hviezdnatému. (Horal);

nedok. vznášať sa

|| vzniesť (čo)

1. zried. zdvihnúť, vyniesť smerom hore: Artuš k ústam vzniesol ruku. (Hviezd.)

2. kniž. predniesť, predložiť, podať: v. žalobu, obvinenie, námietky, prosbu, sťažnosť, protest;

nedok. vznášať

vznášať [(v)zná-; -ša-, -še-] ndk na koho upozorňovať, donášať na niekoho: jat wzdy prawim, ze ste na mie nykdy newznassely, a to ste my k hanbie y kralowie mylosti y tomu hradu vczinili (ŠARIŠ 1455); powiediel bych ya take šwayczerovi, zie by on takowych wieczy na mne newznašel, czoz by nebylij prawdiwe (ORAVA 1544 E); v. sa ndk
1. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, nadnášať sa: wlchkosti wodnye ustawične se hore znassegj (KoB 1666)
2. vo vzduchu, vo výške sa niesť, nadnášať sa, pohybovať sa: yak se nebe wznássi nad zemi, tak geho (Božia) milost nad nami (CC 1655); tj, wznassegj se perjm gako orlice, bezj, wssak neomdlewagj, chodj a neustawagj (SP 1696); pachole na krjdelcjch se wznassegjc, okolo matki obletowalo (PT 1796);
x. prengest summa wyri nassy, po ňíž se nádege wznássy (CC 1655) prináša so sebou nádej; nebo nemudriho g(es)t, bez zamjnenj se nekam wznasset (KoB 1666) robiť niečo bez rozmyslu; guss, guss ohen pekelny se nad tebu wznassa, brany pekelne se otwiragu, aby gsi bil zachwateny (MK 18. st) si hodný zatratenia
3. byť umiestnený vo výške; vypínať sa: pren radcowé, který swým oswjceným rozumem y rozsuzowánjm nad gjné se wznásseli (STo 1783) vypínali sa, vyvyšovali sa
4. dosahovať, siahať: platu suma vznaši se fl 800; s kterychžto konopí bere se desatý snop, takže na pansku stranu dostava se prinajmeneji kop no 150, jejichžto užitek vznaši se okolo fl 200 (BOJNICE 1614 U2); gak ssyroce se tehdy wznassy narizeni wečere Paně (DuH 1723)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vznášať: →speex →vorbis
sa vznášal neurčitý hluk flottait un bruit vague

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu