brať1, berie, berú nedok.
1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním
● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;
2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)
3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)
● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?
4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;
5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle
● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;
6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)
7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;
opak. brávať, -a, -ajú;
dok. vziať, zobrať
|| brať sa
1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)
2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;
3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.
4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;
dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa
vziať sa1, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.
1. hovor. neočakávane sa objaviť; vzniknúť, povstať, zobrať sa: Kde sa len vzala táto aristokratka medzi plebejcami! (Vaj.) Kde by sa tu vzala nostalgia a pesimizmus? (A. Mat.) Kde sa veznme, tu sa vezme — milý Ondráš vojde do dvora (Kuk.) náhle. Taká utešená polianka. Kdeže sa tá tu vzala? (Tat.) Kde si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.
2. arch. (na čo) začať niečo robiť, podobrať sa: Kto sa dobrovoľne na to vezme, nech vstane. (Kal.) Vzal by sa j i na ženskú robotu. (Kuk.)
3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: Vezme sa a poď ho v nohy. (Záb.) Sova vzala sa na krídla (Taj.) vzlietla.
vziať sa2, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok. uzavrieť sobáš, vstúpiť do manželstva, zobrať sa: Keď sa vzali, pristali k sebe. (Tal.) Ak sa máte radi, vezmite sa. (Bedn.)
vziať, -vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.
1. (čo, koho) uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: v. niečo do rúk; v. si cigaretu; v. z príborníka tanier; Vzali si peniaze zo stola. (Ondr.) Vzala zo zeme niekoľko kamienkov. (Fig.) Vzal Zuzku za ruku a šli. (Taj.) Z vešiaka vzal ručník. (Zúb.) Kazimír vzal do ruky zbraň. (Vaj.) Horovič vzal listy a pozorne ich prečítal. (Urb.) Vzal Aničkinu ruku a pozrel na jej tvár. (Vaj.) Chlap vzal pinklík na plece. (Tat.) Bača vzal kôš na valašku. (Taj.) Karol, vezmi Elzu na lono. (Vaj.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.); v. dieťa na ruky, na chrbát; hovor. v. si prášok, liek užiť
● hovor. v. niekomu niečo z jazyka povedať prv, predbehnúť niekoho v reči; vzali ste mi to (slovo) z jazyka práve som to chcel povedať; hovor. v. si niečo do hlavy zaumieniť si; expr. v. rozum do hrsti začať premýšľať; expr. v. si niečo, niekoho na mušku začať sa niečím, niekým intenzívne zaoberať; hovor. v. niekoho do parády (nakrátko) a) vynadať mu, pokarhať ho; b) začať s ním prísne zaobchádzať; expr. čert (parom) ho (ju ťa, to) vzal zakliatie; hovor. v. niekoho do rečí začať ho ohovárať; hovor. expr. na to môžeš vziať jed je to celkom isté; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); nevziať (nič) do úst nezjesť, nevypiť ani trochu; kniž. v. niečo na vedomie, na známosť prijať, osvojiť si ako nový poznatok; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); si príklad z niekoho, niečoho začať konať podľa príkladu niekoho, niečoho; v. si niečo k srdcu začať niečo vážne chápať; expr. v. nohy na plecia začať utekať, ujsť, zmiznúť; aký to vezme koniec ako sa to skončí; v. skazu skaziť sa, zničiť sa; zastar. Vzal si pred seba, že ide inakšie robiť (Kuk.) zaumienil si, predsavzal si.
2. (čo komu, čo) odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: v. dieťaťu hračku; v. súperovi loptu; v. niekomu obličku operatívne vybrať; Panebože, ešte že mu ju (pušku) niekto nevzal. (Sev.) Keď mu kone vzali, dobre. (Taj.) Hanbila sa, ako keď mládencovi na záletoch halenu vezmú. (Taj.) Vzali mu trafiku. (Vaj.); neos. Dych mu vzalo (jaš.) nemohol dýchať. Vezmeme ti troška krvi. (Tat.) Bledá tvár i jej krutý výzor mu vzali odvahu. (Jaš.)
● kniž. v. niekomu život zabiť, usmrtiť niekoho; v. si život zabiť sa, spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu hovoriť; hovor. v. niekomu strechu nad hlavou odňať mu byt, dom, pozbaviť ho bývania;
3. (čo z čoho) odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: v. z polievky mastnotu; v. smotanu z mlieka; v. úrodu z poľa zviesť, pozvážať;
4. hovor. (čo) obliecť al. obuť si niečo, zobrať: v. (si) kabát, klobúk, čižmy; Lne si ty kožuch vezmi. (Podj.) Ale si vezmi svetrík, večerami sa ochladí. (Žáry) Každú nedeľu si mohla vziať inú šatôčku. (Taj.)
5. (koho) odviesť, zobrať so sebou: v. niekoho so sebou; v. niekoho do divadla, na prechádzku; Janka vzali na vojnu. (Vaj.) Vzali ma do auta. (Tat.) Vezmite ma, strýčko, do Lenártoviec. (Vám.) Otec raz vezme Rudolfa do Štiavnice. (Al.) Četníci ho (Jančoviča) idú vziať. (Smrč.); v. niekoho do tanca začať s niekým tancovať;
6. (čo) prijať, prevziať niečo, obyč. ako odmenu, zobrať: v. za prácu 100,— Kčs; Za obrábačku vzal Hurtík štyri metre. (Smrč.) Od chlapov z druhej dediny vzal trojnásobnú cenu. (Fig.) Za prácu nevzal nič. (Taj.)
7. (čo) prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať: Vzal starosti na seba. (Bedn.) Vďačne by som vzal na seba i smiešnu úlohu kazateľ, (Tat.) Vezme službu za neho. (Sev.)
● v. si niečo na starosť začať sa o niečo starať;
8. (čo) zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: Kde vezmem peniaze? — Kde si ho (nôž) vzal? (Jaš.) Kde to všetko vezmete? (Tim.) Kde ja vezmem také parohy? (Kuk.) Potom sa ma opýtal, kde som vzala dvojgrošník. (Janč.) Na dom vzal pôžičku. (Taj.) Kde ste vzali toľko rozumu? (Al.) Kdeže si vzal smelosť? (Tim.) Kde mám vziať ľútosť za hriech, keď ju necítim? (Jégé) Kdeže mám vziať oduševnenie a cit? (Vaj.); v. si dovolenku vybrať, odísť na dovolenku;
9. hovor. (čo) kúpiť: vezmi dva litre vína; Prišla žena vziať na dlh krpčeky. (Taj.) Vezmite si túto rakvu, dám vám ju lacnejšie. (Stod.)
10. (koho, čo, koho za čo) prijať, zobrať do nejakej spoločnosti, do rodiny, do bytu, do zamestnania, do istého pomeru ap.: v. niekoho na byt; v. niekoho do zamestnania, do práce, do služby; v. žiaka na vysokú školu; v. niekoho za učňa, za pomocníka; Vzali si ma k sebe. (Taj.) Haviar ju (Ilonu) vzal do kancelárie. (Jégé) Vzal som ho do opatery. (Al.) Hocikoho do svojho domu nevezmem. (Jégé) Vzali nás do vlády. (Stod.) Čo keby sme si vzali za svoje niektoré z tých deťureniec? (Fr. Kráľ) Do novej školy vezmeme aj nového učiteľa. (Taj.) Lúku zvali do árendy. (Urb.) Brat si vzal fiškála (Barč) najal.
11. (čo, koho) pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: v. niečo, niekoho vážne, tragicky; Ak vezmeme jeho novely, odlišovalo ho od priemeru našej prózy ešte niečo. (A. Mat.) Vezmite napríklad slovo „Licenz“. (Záb.)
● hovor. ako sa to vezme z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak vezme keď sa nad vecou zamyslíme: Ale keď sa to tak vezme, aj iné deti politizujú. (Krno)
12. hovor. expr. (koho, čo) zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: auto ho vzalo; vzala ho voda odniesla; Vzala ho (kobyla) pod predné kopytá. (Švant.)
13. hovor. (koho) (napr. o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: choroba ho vzala; nešťastie ho vzalo; Je ustatý, preto ho tá kvapka tak vzala (Taj.) opil sa z nej.
14. hovor. vzať to pustiť sa, dať sa istým smerom, niekade: vzal to cez les; Vzal to krížom cez Horský park. (Urb.)
15. zastar. (čo) dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: vzatie Pemzy (Jes.); Ľahko by sme vzali to prekliate hniezdo (Devín). (Jégé)
|| vziať si (koho; koho za ženu, za muža) vstúpiť s niekým do manželstva, uzavrieť s niekým manželstvo, zobrať si: Poľku som si vzal. (Tat.) Vzal si sedliacke dievča za ženu. (Jégé)