Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vziať vezme vezmú dok.

1. chytiť rukami, nástrojom ap. (a istý čas držať), zobrať: v. noviny zo stola, v. si cigaretu, v. niečo prstami, do prstov, pinzetou; v-i to preč! v. dieťa na ruky, v. dievča do tanca; v-i(te) si ponúkanie; v. palicu na psa; hovor. v-i si kabát! obleč si; v. liek užiť

2. zbaviť vlastníctva, odcudziť, odobrať, odňať (násilím), zobrať, op. dať: všetko mu v-li; v. dieťaťu hračku; v. niekomu jedlo od, spred úst; v. niekomu krv odobrať; v. si život spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu ďalej hovoriť

3. prijať ako svoje, získať (kúpou, ako odmenu, výhodu ap.); zadovážiť si, nadobudnúť, zobrať: v. tovar na úver; v. úplatok; za robotu nev-l nič; odkiaľ v. peniaze? v. si odklad, dovolenku; kde v-l tú bezočivosť?

4. prijať k sebe (do spoločnosti, kolektívu ap.), zobrať: v. podnájomníka, v-li ho medzi seba, so sebou do divadla; (ne)v-li ho do práce, na vysokú školu; v. si obhajcu najať

5. odviesť (za vojaka), zaistiť (políciou ap.), zobrať: v-li ho na vojnu, v. obvineného do väzby

6. odniesť, strhnúť so sebou, zobrať: voda v-la most; neos. v-lo ho s autom do priekopy

7. absolvovať (význ. 2), zabrať, zobrať; zasiahnuť: v. dva schody naraz; hovor.: v. zákrutu šmykom, v-li cestu skratkou

8. prevziať ako úlohu, povinnosť, zobrať: v. si veľa (vecí) na starosť, v. službu za kolegu; v. vinu na seba

9. pochopiť (význ. 1), vyložiť si, zobrať: v. žart doslova, osobne; hovor.: ako sa to v-e z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak v-e keď sa nad tým zamyslíme

10. hovor. expr. (o nešťastí ap.) premôcť (význ. 4), ovládnuť, zobrať: veľmi ho to v-lo

11. ako formálne sloveso tvorí význ. celok s podst. m. (v A), zobrať: v. skazu skaziť sa; v. koniec skončiť sa; v. na vedomie uvedomiť si;

pren. (ne)v. na vedomie (ne)všimnúť si; v. na zodpovednosť urobiť zodpovedným; v. niečo do úvahy prihliadnuť na to; v. si príklad, vzor od niekoho; v. si na starosť postarať sa; v. do ochrany ochrániť; v. niečo späť odvolať

v. si niečo do hlavy zaumieniť si; v-l si mi to z → úst; kniž. v. do rúk svoj osud pričiniť sa o lepší život; v. si niekoho, niečo na → mušku; v. niekoho do → parády; v. → rozum do hrsti; v. → nohy na plecia; v. niekoho za → slovo; v. si niečo k → srdcu; v. niekoho na milosť a) odpustiť mu b) začať ho brať na vedomie; v. niečo na → ľahkú váhu; v-lo mu to reč veľmi ho to prekvapilo ap.; v. niekomu → vietor z plachát; v. to (okľukou, krížom) pustiť sa, dať sa (okľukou, krížom); expr.: nech ho, to čert, parom v-e! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť; aby ho, to, bodaj ho, to čert, parom v-l! zahrešenia

// vziať sa

1. pobrať sa (význ. 1), zobrať sa: v-l sa a nebolo ho

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, prísť, zobrať sa: kde si sa tu v-l? odkiaľ sa v-lo toľko prachu?

3. (o dvojici) uzavrieť sobáš, zobrať sa: vlani sa v-li

// vziať si (o jednotlivcovi) uzavrieť sobáš s niekým, zobrať si: v-l si spolužiačku (za ženu)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vziať vezme vezmú vzal dok.

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný/bratý branie/bratie nedok. 1. (čo, koho) ▶ chytať rukami al. nástrojom a istý čas (pevne) držať al. premiestňovať: b. veci zo stola; b. dieťa na ruky; b. batoh na chrbát; b. tovar z regála; b. si jedlo z misy vidličkou; neber nič do rúk!; Nakoniec nevydržala a bielučkými rukami brala kusy uhlia. [P. Jaroš]; Berie hlavu do dlaní a skuhravo sa priznáva. [M. Urban]berte si! ponúkanie pri jedle
2. (komu čo; čo (odkiaľ)) ▶ dávať odniekiaľ preč; syn. odnímať, odoberať; op. dávať: b. pacientovi krv (zo žily); b. včelám med; b. vzorky z tovaru, z mlieka; b. vzorky vody; Päť ľudí s detektormi chodilo po priestranstve a čo zapípalo, to brali. [Pd 1994]
3. (komu čo; oslash;) ▶ zbavovať vlastníctva, neoprávnene si niečo prisvojovať; syn. odcudzovať, kradnúť: b. niekomu majetok; b. z cudzieho, zo spoločného; neber nič, čo ti nepatrí; Jánošík bohatým bral a chudobným dával; Chceli len stínať, strieľať, občas i drancovať vo veľkom a vo veľkom brať, bez dávania, bez pomyslenia na zajtrajšok. [M. Urban]
4. (komu čo) ▶ zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), pripravovať niekoho o niečo; op. dávať: b. niekomu ilúzie, nádej, odvahu, presvedčenie; b. niekomu prácu; nik ti to (právo) neberie neupiera; Bralo mi to pokoj, nedalo mi to spať. [Vč 1971]; Neberme im šancu, ktorú časť z nich naozaj úprimne žiada. [NP 1983]
5. (čo;
oslash;) ▶ nadobúdať ako vlastníctvo, ako odmenu za istý výkon a pod.; prijímať ako svoje; syn. dostávať: b. plat, prémie; b. štipendium; b. podporu v nezamestnanosti poberať; stíhať niekoho za branie úplatkov; za opravu topánok berie sto korún; bral tridsaťtisíc mesačne dostával ako plat
6. (čo) ▶ (pravidelne) nadobúdať, získavať za peniaze; syn. kupovať: b. benzín; b. auto na lízing; b. hodiny angličtiny, tanca platiť si; čo si berieš?; Mlieko berieme z horárne na kraji dediny. [K. Jarunková]; Berieme tovar bez toho, aby sme vedeli, akú kvalitu kupujeme. [NP 1987]
7. (koho, čo ako) ▶ vysvetľovať si, chápať niečo istým spôsobom; posudzovať niekoho, niečo istým spôsobom: b. niekoho vážne, s rezervou; b. niečo doslova, osobne, žartom; b. horoskopy ako zábavu; berte to ako fakt; neber to ako urážku; táto norma sa neberie až tak prísne; neviem, ako to mám b.; Musíš ma brať len takú, aká som. [V. Šikula]; Chlapec pílil drevo. Bral svoju robotu ako samozrejmosť. [I. Habaj]
8. (koho, čo) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom k sebe do spoločnosti, do zamestnania, do užívania, na istú úpravu a pod.: b. podnájomníkov; b. byt do prenájmu; b. nových pracovníkov; b. deti, psa niekam so sebou; berieme len čisté fľaše v obchode; Ktovie, či berú do čistiarne aj ruksaky? [V. Šikula]; Po druhý raz si ženu na služobnú cestu neber. [R. Sloboda]; Povedala si, že to skúsi na stavebnej fakulte, kde vraj berú aj bez prijímačiek. [Pd 1994]
9. (čo) ▶ prijímať liečivé látky; syn. užívať: b. antibiotiká; berie tabletky na spanie; berte denne malé dávky vitamínov A, C a E; Ak dieťa začne brať drogu, ide takmer bez výnimky o zlyhanie rodiny. [Sme 1994]
10. (koho (kam)) ▶ odvádzať na základe zákona, rozhodnutia, násilím a pod.: b. obvineného do väzby; b. chlapcov na vojnu; trestný čin brania rukojemníkov; Druhý raz ho beriete do zajatia. [L. Ťažký]
11. (čo) ▶ silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. odnášať: voda brala všetko; prievan berie papiere zo stola; neos. zo zákruty ich bralo rovno do jarku [P. Hrúz]; pren. Vietor jej trepotal, šľahal vlasmi, bral jej od úst smiech. [A. Bednár]
12. (ø; na koho, na čo) ▶ aktívne sa prejavovať, dobre, živo reagovať (na istý popud); syn. zaberať: kosa, britva, holiaci strojček dobre berie; ryby berú chytajú sa na návnadu; b. na niekoho prejavovať záujem o niekoho (opačného pohlavia), dvoriť niekomu
13. (čo) ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, obdiv a pod.) s veľkým úsilím dosahovať, získavať; syn. nachádzať: kde na to berieš čas, silu, trpezlivosť, odvahu?
14. hovor. (čo) ▶ prijímať so súhlasom, s uspokojením; syn. uznávať, rešpektovať: to beriem súhlasím; vaše výsledky berieme; berieme len víťazstvo; Ak by mi niekto pred majstrovstvami povedal, že získame tri štvrté miesta, vďačne by som ich bral. [Pd 1995]
15. hovor. (koho na čo/do čoho) ▶ pociťovať nutkanie: bralo ho do kýchania, na dávenie; Tak ma berie na spanie, že už ani na oči nevidím. [M. Zimková]; Priznám sa, bralo ma do smiechu. [Pd 1994]
16. hovor. (čo) ▶ dať, navliecť na seba, obliecť, obuť; vziať so sebou (oblečenie, obuv a pod.): ber si čiapku, rukavice; neber si ten starý sveter; berte si dáždniky; Potreboval som behať najmä do kopcov, nuž som si ani nebral tretry. [Pd 1994]
17. hovor. (koho, čo) ▶ robiť zábery fotografickým aparátom, kamerou; syn. snímať: b. niekoho z profilu, spredu, zblízka
18.ako formálne sloveso vyjadruje dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: b. mieru odmeriavať; b. na seba podobu niekoho, niečoho premieňať sa; b. niečo do úvahy zohľadňovať to; b. niečo (zodpovednosť, neúspech, vinu a pod.) na seba pripisovať si; b. na vedomie všímať si; hovor. beriem to späť odvolávam, čo som povedal; b. niekoho, niečoho pod ochranu chrániť; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným ↗ i fraz.; b. ohľad, zreteľ na niekoho, niečo prizerať na niekoho, niečo; b. si dovolenku čerpať; b. si niekoho, niečo na pomoc pomáhať si; b. si pôžičku, úver požičiavať si; b. si prácu domov vykonávať pracovné povinnosti doma; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. skazu kaziť sa; b. telefón ohlasovať sa na zvoniaci telefón; b. zákrutu, zatáčku skracovať si cestu vnútorným oblúkom
fraz. kričí, akoby ho na nože brali veľmi; brať Božie meno nadarmo hrešiť; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; brať niečo športovo prijímať neúspech bez prílišných emócií; brať niečo za bernú mincu veriť tomu; brať niečo zaradom nevyberať si; brať niekoho na milosť odpúšťať mu; brať niekoho na paškál dohovárať mu; brať niekoho na zodpovednosť požadovať vysvetlenie; brať niekoho za slovo využiť i zneužiť jeho výroky; brať niekomu vietor z plachiet znemožňovať mu činnosť; brať nohy na plecia začať utekať; brať rozum do hrsti hľadať riešenie, intenzívne rozmýšľať; brať si niečo k srdcu pripisovať niečomu veľký význam a citovo to prežívať; brať si niečo na svedomie pripisovať si zodpovednosť; brať si niekoho, niečo na mušku sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; brať všetkými desiatimi s radosťou; brať skazu spieť k zlému koncu, k zániku; expr. čerti ho berú al. zlosť ho berie jeduje sa; neberie to konca čo trvá zbytočne (nezmyselne a rozčuľujúco) dlho; nech to parom/čert berie! al. čert to ber! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; niekoho to berie vyvádza z rovnováhy; už mu neberie a) nechutí, nežiada sa mu b) nevládze; odkiaľ to berieš? kde si sa to dozvedel? ◘ parem. Katarína hudcom husle berie (25. november) začína sa zima; kde nič nie je, tam ani smrť neberie; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš; sladšie je dať, než brať
opak. brávať -va -vajú -val; dok.vziať, zobrať


brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4zobrať sa, k 1, 2pobrať sa, k 3, 4 ivziať sa


brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si branie si/bratie si nedok. (koho) ▶ uzatvárať sobáš s niekým: koho si to berie?; berie si kolegyňu; neber si toho sukničkáraberiete si tu prítomnú slečnu XY za manželku?/tu prítomného pána XY za manžela? formula v rámci svadobného obradu ▷ opak. brávať si -va si -vajú si -val si; dok.zobrať si, vziať si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiťchopiťchopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiťulapiťkniž.: pojaťjať: (u)lapil nôž, do rúkschytiťschopiťpochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobraťvziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúťschmatnúťchvatnúťschvatnúťchňapnúťkmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiťzdrapnúťpopadnúťzried. spopadnúťpolapiťrafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržaťdostaťdochytiťlapiťpolapiťdolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapaťlapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiťvychytaťvylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sazachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jaťpojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiťpochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


nadobudnúť stať sa majiteľom, nositeľom niečoho • získať: nadobudol, získal vzdelaniedostať (nadobudnúť ako výsledok niečoho): dostal vyznamenaniezaobstarať siobstarať sizaopatriť sizadovážiť si (po predchádzajúcom úsilí): obstarala si látku na šaty; zadovážil si diplomhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: zohnal, splašil nový kabátvziaťzobraťprísťdôjsť (nadobudnúť bez osobitného úsilia): Kde si vzal toľko peňazí?; ľahko prišiel k tituludosiahnuťdomôcť sa (nadobudnúť s námahou): dosiahol dobré výsledky; domohol sa uznanianahromadiťnabrať (nadobudnúť veľké množstvo): nahromadil si celý majetokexpr.: nahonobiťnazhonobiťhovor. zhonobiť: nahonobil, zhonobil veľa peňazízdediť (nadobudnúť dedičstvom) • nár. nadobariť si


najať 1. dohovoriť sa za dohodnutú odmenu o vykonaní nejakej práce • najať sizjednať: najal, zjednal murárov na stavbu; najal si pomocníkavziať: vziať do práce, do služby

2. najať si p. prenajať si


objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


obrániť bránením zachovať, poskytnúť ochranu • ubrániťochrániťuchrániť: odhodlanie obrániť, ubrániť vlasť; ochránili, uchránili nás pred nebezpečenstvomvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred násilníkomobhájiťuhájiť (argumentmi proti námietkam, útokom): obhájili, uhájili si svoje presvedčenie, svoju autoritukniž. zaštítiť: zaštítili svoju krajinuzavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať (pred niečím zlým, škodlivým a pod.): zavarovať, uchovať pred nešťastím, pred skazou, od nešťastia; uvarovať pred nebezpečenstvomzastaťzastať sa (postaviť sa na obranu niekoho): zastal, obránil ma pred všetkými


odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

brať1, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa


vziať sa1, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. hovor. neočakávane sa objaviť; vzniknúť, povstať, zobrať sa: Kde sa len vzala táto aristokratka medzi plebejcami! (Vaj.) Kde by sa tu vzala nostalgia a pesimizmus? (A. Mat.) Kde sa veznme, tu sa vezmemilý Ondráš vojde do dvora (Kuk.) náhle. Taká utešená polianka. Kdeže sa tá tu vzala? (Tat.) Kde si sa tu vzal? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

2. arch. (na čo) začať niečo robiť, podobrať sa: Kto sa dobrovoľne na to vezme, nech vstane. (Kal.) Vzal by sa j i na ženskú robotu. (Kuk.)

3. odísť, pobrať sa, zobrať sa: Vezme sa a poď ho v nohy. (Záb.) Sova vzala sa na krídla (Taj.) vzlietla.

vziať sa2, vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok. uzavrieť sobáš, vstúpiť do manželstva, zobrať sa: Keď sa vzali, pristali k sebe. (Tal.) Ak sa máte radi, vezmite sa. (Bedn.)


vziať, -vezme, vezmú, vzal, vzatý, rozk. vezmi dok.

1. (čo, koho) uchopiť, chytiť do ruky, do rúk, nabrať pomocou rúk, zobrať: v. niečo do rúk; v. si cigaretu; v. z príborníka tanier; Vzali si peniaze zo stola. (Ondr.) Vzala zo zeme niekoľko kamienkov. (Fig.) Vzal Zuzku za ruku a šli. (Taj.) Z vešiaka vzal ručník. (Zúb.) Kazimír vzal do ruky zbraň. (Vaj.) Horovič vzal listy a pozorne ich prečítal. (Urb.) Vzal Aničkinu ruku a pozrel na jej tvár. (Vaj.) Chlap vzal pinklík na plece. (Tat.) Bača vzal kôš na valašku. (Taj.) Karol, vezmi Elzu na lono. (Vaj.) Vzal háby pod pazuchu. (Taj.); v. dieťa na ruky, na chrbát; hovor. v. si prášok, liek užiť

hovor. v. niekomu niečo z jazyka povedať prv, predbehnúť niekoho v reči; vzali ste mi to (slovo) z jazyka práve som to chcel povedať; hovor. v. si niečo do hlavy zaumieniť si; expr. v. rozum do hrsti začať premýšľať; expr. v. si niečo, niekoho na mušku začať sa niečím, niekým intenzívne zaoberať; hovor. v. niekoho do parády (nakrátko) a) vynadať mu, pokarhať ho; b) začať s ním prísne zaobchádzať; expr. čert (parom) ho (ju ťa, to) vzal zakliatie; hovor. v. niekoho do rečí začať ho ohovárať; hovor. expr. na to môžeš vziať jed je to celkom isté; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); nevziať (nič) do úst nezjesť, nevypiť ani trochu; kniž. v. niečo na vedomie, na známosť prijať, osvojiť si ako nový poznatok; v. niečo do úst zjesť al. vypiť (obyč. málo); si príklad z niekoho, niečoho začať konať podľa príkladu niekoho, niečoho; v. si niečo k srdcu začať niečo vážne chápať; expr. v. nohy na plecia začať utekať, ujsť, zmiznúť; aký to vezme koniec ako sa to skončí; v. skazu skaziť sa, zničiť sa; zastar. Vzal si pred seba, že ide inakšie robiť (Kuk.) zaumienil si, predsavzal si.

2. (čo komu, čo) odňať, odobrať (obyč. násilím), zobrať, zbaviť niekoho niečoho: v. dieťaťu hračku; v. súperovi loptu; v. niekomu obličku operatívne vybrať; Panebože, ešte že mu ju (pušku) niekto nevzal. (Sev.) Keď mu kone vzali, dobre. (Taj.) Hanbila sa, ako keď mládencovi na záletoch halenu vezmú. (Taj.) Vzali mu trafiku. (Vaj.); neos. Dych mu vzalo (jaš.) nemohol dýchať. Vezmeme ti troška krvi. (Tat.) Bledá tvár i jej krutý výzor mu vzali odvahu. (Jaš.)

kniž. v. niekomu život zabiť, usmrtiť niekoho; v. si život zabiť sa, spáchať samovraždu; v. niekomu slovo nedovoliť mu hovoriť; hovor. v. niekomu strechu nad hlavou odňať mu byt, dom, pozbaviť ho bývania;

3. (čo z čoho) odobrať, zobrať z povrchu niečoho, pozberať: v. z polievky mastnotu; v. smotanu z mlieka; v. úrodu z poľa zviesť, pozvážať;

4. hovor. (čo) obliecť al. obuť si niečo, zobrať: v. (si) kabát, klobúk, čižmy; Lne si ty kožuch vezmi. (Podj.) Ale si vezmi svetrík, večerami sa ochladí. (Žáry) Každú nedeľu si mohla vziať inú šatôčku. (Taj.)

5. (koho) odviesť, zobrať so sebou: v. niekoho so sebou; v. niekoho do divadla, na prechádzku; Janka vzali na vojnu. (Vaj.) Vzali ma do auta. (Tat.) Vezmite ma, strýčko, do Lenártoviec. (Vám.) Otec raz vezme Rudolfa do Štiavnice. (Al.) Četníci ho (Jančoviča) idú vziať. (Smrč.); v. niekoho do tanca začať s niekým tancovať;

6. (čo) prijať, prevziať niečo, obyč. ako odmenu, zobrať: v. za prácu 100,— Kčs; Za obrábačku vzal Hurtík štyri metre. (Smrč.) Od chlapov z druhej dediny vzal trojnásobnú cenu. (Fig.) Za prácu nevzal nič. (Taj.)

7. (čo) prevziať na seba ako úlohu, povinnosť, zobrať: Vzal starosti na seba. (Bedn.) Vďačne by som vzal na seba i smiešnu úlohu kazateľ, (Tat.) Vezme službu za neho. (Sev.)

v. si niečo na starosť začať sa o niečo starať;

8. (čo) zohnať, získať, nájsť, zadovážiť si (obyč. s námahou), zobrať: Kde vezmem peniaze? — Kde si ho (nôž) vzal? (Jaš.) Kde to všetko vezmete? (Tim.) Kde ja vezmem také parohy? (Kuk.) Potom sa ma opýtal, kde som vzala dvojgrošník. (Janč.) Na dom vzal pôžičku. (Taj.) Kde ste vzali toľko rozumu? (Al.) Kdeže si vzal smelosť? (Tim.) Kde mám vziať ľútosť za hriech, keď ju necítim? (Jégé) Kdeže mám vziať oduševnenie a cit? (Vaj.); v. si dovolenku vybrať, odísť na dovolenku;

9. hovor. (čo) kúpiť: vezmi dva litre vína; Prišla žena vziať na dlh krpčeky. (Taj.) Vezmite si túto rakvu, dám vám ju lacnejšie. (Stod.)

10. (koho, čo, koho za čo) prijať, zobrať do nejakej spoločnosti, do rodiny, do bytu, do zamestnania, do istého pomeru ap.: v. niekoho na byt; v. niekoho do zamestnania, do práce, do služby; v. žiaka na vysokú školu; v. niekoho za učňa, za pomocníka; Vzali si ma k sebe. (Taj.) Haviar ju (Ilonu) vzal do kancelárie. (Jégé) Vzal som ho do opatery. (Al.) Hocikoho do svojho domu nevezmem. (Jégé) Vzali nás do vlády. (Stod.) Čo keby sme si vzali za svoje niektoré z tých deťureniec? (Fr. Kráľ) Do novej školy vezmeme aj nového učiteľa. (Taj.) Lúku zvali do árendy. (Urb.) Brat si vzal fiškála (Barč) najal.

11. (čo, koho) pochopiť, zhodnotiť, posúdiť istým spôsobom, vytvoriť si istú predstavu o niekom, o niečom, zobrať: v. niečo, niekoho vážne, tragicky; Ak vezmeme jeho novely, odlišovalo ho od priemeru našej prózy ešte niečo. (A. Mat.) Vezmite napríklad slovo „Licenz“. (Záb.)

hovor. ako sa to vezme z akého hľadiska to posúdime; keď sa to tak vezme keď sa nad vecou zamyslíme: Ale keď sa to tak vezme, aj iné deti politizujú. (Krno)

12. hovor. expr. (koho, čo) zasiahnuť, schvátiť, strhnúť so sebou, zobrať: auto ho vzalo; vzala ho voda odniesla; Vzala ho (kobyla) pod predné kopytá. (Švant.)

13. hovor. (koho) (napr. o chorobe, nešťastí, silných dojmoch) ovládnuť, zmôcť, premôcť, otriasť niekým, zobrať: choroba ho vzala; nešťastie ho vzalo; Je ustatý, preto ho tá kvapka tak vzala (Taj.) opil sa z nej.

14. hovor. vzať to pustiť sa, dať sa istým smerom, niekade: vzal to cez les; Vzal to krížom cez Horský park. (Urb.)

15. zastar. (čo) dobyť niečo, zmocniť sa niečoho vojensky, útokom, zobrať: vzatie Pemzy (Jes.); Ľahko by sme vzali to prekliate hniezdo (Devín). (Jégé)

|| vziať si (koho; koho za ženu, za muža) vstúpiť s niekým do manželstva, uzavrieť s niekým manželstvo, zobrať si: Poľku som si vzal. (Tat.) Vzal si sedliacke dievča za ženu. (Jégé)

Morfologický analyzátor

vziať dokonavé sloveso
(ja) vezmem VKdsa+; (ty) vezmeš VKdsb+; (on, ona, ono) vezme VKdsc+; (my) vezmeme VKdpa+; (vy) vezmete VKdpb+; (oni, ony) vezmú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vzal VLdsam+; (ona) vzala VLdsaf+; (ono) vzalo VLdsan+; (oni, ony) vzali VLdpah+;
(ty) vezmi! VMdsb+; (my) vezmime! VMdpa+; (vy) vezmite! VMdpb+;
(nejako) vezmúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor