vzdychať nedok.
1. vydávať vzdychy: utrápene v., v. od bolesti
2. so vzdychom hovoriť: ,,škoda, škoda``, v-l
3. bolestne túžiť, žialiť: v. za strateným šťastím;
opak. vzdychávať -a;
dok. vzdychnúť, vzdychnúť si -e -ú -chol
vzdychnúť (si) vydať zo seba hlboký vzdych a vyjadriť tak pocity bolesti, smútku; so vzdychom povedať • zavzdychnúť (si) • povzdychnúť (si): utrápene si vzdychla, zavzdychala nad osudom dcéry; neraz si vzdychol, povzdychol, že to nemal robiť • zavzdychať (si) • povzdychať si • expr.: poachkať (si) • zaachkať • zaochkať (niekoľkokrát si vzdychnúť) • postenať (si) • postonať (si) • expr.: postenkať (si) • postonkať (si) (občas, chvíľu stenať, stonať) • posťažovať sa/si: neraz sa/si pred nami posťažovala, že ostala sama
vzdychať, -á, -ajú nedok.
1. vydávať vzdychy, zhlboka, ťažko vydychovať: Jera začala vzdychať. (Kuk.) Marienka, nevzdychajže už toľko! (J. Mat.) Mať potom zo tri hodiny vzdychá. (Heč.)
2. vzdychom si uľavovať, sťažovať sa: „Nič nemá stálosti,“ vzdychám si. (Kuk.)
3. (za kým, za čím, po čom) túžobne nariekať: Poddaní vzdychali za svojím ochrancom. (Ráz.) Mladík vzdychal za svojou rodinou. (J. Mat.) Vzdychá po lepšom stave. (Dobš.);
opak. vzdychávať, -a, -ajú;
dok. k 2, 2 vzdychnúť
vzdychnúť (si), -ne, nú, vzdychol dok.
1. vydať vzdych, zhlboka, ťažko vydýchnuť: Soňa žalostne vzdychla. (Jégé) Vzdychla si, keď rekviranti boli za dverami. (Ondr.) Vzdychne zhlboka, dobre mu rezanec nezabehne. (Tim); pren. Motor ťažko vzdychne (Šteinh.) vydá tlmený zvuk.
2. posťažovať si, uľaviť si vzdychom: Vzdychla si, že jej je už na dedinke pridlhý čas. (Gab.);
nedok. vzdychať
|| vzdychnúť sa (komu, neos.) vydať vzdych: Potajomne sa jej vzdychlo. (Kuk.)