vzduch -u m.
1. zmes kyslíka, dusíka a i. plynných častí obklopujúca Zem a nevyhnutná pre živé organizmy, povetrie: svieži, studený v., teplota, tlak v-u, nabrať v. do pľúc, vznášať sa vo v-u; v. je čistý i fraz. nebezpečenstvo nehrozí
2. vonkajší priestor, príroda, ovzdušie: ísť na v., pohyb na čerstvom v-u; vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať
● → lapať v.; to je preňho v. nevšíma si to; niečo → visí vo v-u;
vzduchový príd. k 1: v. prúd, v-á vlna; odb. v-á brzda pneumatická; v. vankúš vrstva prúdiaceho vzduchu (umožňujúca napr. pohyb vznášadla)
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
vzduch, -u m.
1. plyn obklopujúci zem, zmes kyslíka, dusíka a iných plynných súčastí, ktorú vdychujú živé tvory; povetrie: čerstvý, studený, čistý v.; nadýchať sa (čerstvého) v-u; nabrať v-u do pľúc, do pŕs; vznášať sa vo v-u (napr. o vtákoch) lietať; tlak, prúd v-u; stlačený v.; výmena v-u prúdenie; Zašermuje bankovkami vo vzduchu. (Kuk.)
● lapať, chytať v. namáhavo, ťažko dýchať (obyč. pri námahe al. pri väčšom citovom vzrušení); hovor. vyhodiť niečo do v-u (napr. most, továreň ap.) uskutočniť explóziu; hovor. vyletieť do v-u vybuchnúť, explodovať; hovor. niečo visí vo v-u cítiť blízkosť niečoho; hovor. žart. V kancelárii ma ani nezbadali, ako čo by som bol býval vzduchom (Jes.) vôbec si ma nevšimli; hovor. v. je čistý nič podozrivého sa nedeje, nikoho podozrivého nevidno; Čosi hrozného naplňovalo vzduch (Vám.) bolo cítiť; hovor. hovoriť do v-u tárať nezmysly;
2. ovzdušie, atmosféra, výpar v istom priestore: Okná slzia od ťažkého, nedýchateľného vzduchu. (Jaš.) Vzduch sa plní zápachom. (Zúb.) Vzduch v miestnosti, kde spali vojaci, bol skazený. (Urb.) vzduchový príd.: v. prúd, v-é bubliny, v-á vlna, v. komín; lek. v-á embólia bublinka vzduchu v krvi; v-á pošta pneumatická
(jeden) vzduch; (bez) vzduchu; (k) vzduchu; (vidím) vzduch; (hej) vzduch!; (o) vzduchu; (s) vzduchom;
(dva) vzduchy; (bez) vzduchov; (k) vzduchom; (vidím) vzduchy; (hej) vzduchy!; (o) vzduchoch; (s) vzduchmi;