vzdušný príd.
1. týkajúci sa vzduchu: v. kyslík; bot. v-é korene
2. obsahujúci, prepúšťajúci dostatok (čerstvého) vzduchu: v. byt, v-á pôda
3. ľahký (ako vzduch): v. sneh; v. účes
● → stavať (si) v-é zámky;
vzdušne prísl.;
vzdušnosť -i ž.
ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
porov. aj ľahký 2
2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)
4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch
porov. aj ľahký 3
5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko
6. porov. ľahký 4
vzdušne p. ľahko 3
vzdušne p. vzdušný
1. týkajúci sa vzduchu; ktorý je vo vzduchu. v. kyslík, v-é prúdy, v. obal zeme; v. boj letecký; v-á doprava letecká; v-é more ovzdušie; v-á čiara, vzdialenosť najkratšia; v. most letecká linka na dopravu do uzavretého, obkľúčeného priestoru; bot. v-é korene vyrastajúce z rastliny do vzduchu smerom k zemi
● kniž. v-é zámky o neuskutočniteľných veciach;
2. obsahujúci al. prepúšťajúci dostatok vzduchu, obyč. čerstvého v. byt, v-á izba, miestnosť; v-é šaty; v-á pôda; hosp. v. odchov teliat pod jednoduchými prístreškami, aby si zvykli na vonkajšie prírodné vplyvy;
3. kniž. jemný, ľahký. v. vlas (Hviezd.) sneh v. ako páperie (Krno); v-é víno (Kost.); šport. v-á váha;
4. bás. neskutočný. v-á víla (Žáry); Otila vznášala sa okolo stola ako vzdušná. (Tim.);
vzdušne prísl.: v. vyobliekaná dcéra (Vaj.); ľahko; V izbe bolo príjemne a vzdušne (Vans.) bolo dosť čerstvého vzduchu;
vzdušnosť, -ti ž. schopnosť pojať al. prepustiť dostatok čerstvého vzduchu. v. pôdy; kniž. Jej tučná tvár je celkom bez vzdušnosti (Tim.) bledá.