Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vzdialený príd.

1. kt. je v istej vzdialenosti od niečoho: mesto v-é (na) 5 km, na hodinu cesty

2. kt. je vo väčšej vzdialenosti (priestorovej, časovej), ďaleký: v. bod na obzore, v-é hrmenie; v-á budúcnosť

3. menej súvisiaci, odľahlý: v. problém, v-á predstava; v-á rodina nie pokrvná

● to mu je v-é nezodpovedá to jeho povahe;

vzdialene, vzdialeno prísl.: hudba znela v. zďaleka; v. podobný málo

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzdialený; vzdialene, vzdialeno prísl.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

ďaleký ktorý je vo veľkej vzdialenosti (priestorovej al. časovej; op. blízky) • vzdialený: ďaleký, vzdialený bod; ďaleká, vzdialená budúcnosť; ďalekí, vzdialení príbuzní • hovor. ďalší: ďalšia rodina • dlhý (zasahujúci do diaľky): vydať sa na dlhú cestu • dávny (časovo vzdialený v minulosti): detstvo bolo preňho už dávnou minulosťou • expr.: ďalečizný • preďaleký (veľmi al. príliš ďaleký): ďalečizné kopce, preďaleké hviezdy

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúr • starý • prastarý • pradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časoch • praveký • hovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvory • starobylý • starodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológie • minulý • kniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časy • arch. drievny (Kukučín) • ďaleký • vzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulosti • odveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstva • dlhoročný • mnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší

nedosiahnuteľný ktorý nemožno (ľahko) dosiahnuť, uskutočniť • nedostihnuteľný: nedosiahnuteľný, nedostihnuteľný vzor • kniž. nedostižný: nedostižný výsledok • neuskutočniteľný • nerealizovateľný: neuskutočniteľný, nerealizovateľný plán • neuchopiteľný • nepolapiteľný: neuchopiteľné, nepolapiteľné šťastie • nedostupný • vzdialený (op. blízky): darmo sa usiluje dosiahnuť nedostupný, vzdialený cieľ; mať nedostupný, vzdialený ideál

neprítomný 1. ktorý nie je na tom mieste, o ktorom je reč (op. prítomný): zastupujem neprítomného kolegu • nezúčastnený (bez osobnej účasti, obyč. na istej akcii): poslať zápisnicu z rokovania všetkým nezúčastneným členom vedenia

2. ktorého vedomie nie je aktívne zapojené; svedčiaci o neúčasti vedomia • vzdialený (obyč. v spoj. duchom neprítomný, duchom vzdialený) • nesústredený • nepozorný: byť duchom neprítomný, vzdialený; nesústredený žiak; nesústredený, nepozorný pohľad • neúčastný • ľahostajný: sedel na schôdzi s neúčastným, ľahostajným výzorom

odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom mieste • zapadnutý • zastrčený • zatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený kraj • stratený • zabudnutý • expr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinka • pejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)

2. p. okrajový 1, vedľajší 3

okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvo • vzdialený • odľahlý • bočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličky • kniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky

2. p. vedľajší 3, podradný 1

vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďaleký • hovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodina • dávny • pradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časy • odľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problém • cudzí: táto vec mi je cudzia

2. p. neprítomný 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzdialený, 2. st. vzdialenejší príd.

1. ktorý je v istej vzdialenosti od niekoho al. od niečoho: Najbližšie ľudské bydlisko bolo až šesť dní cesty vzdialené. (Fr. Kráľ) Prebehol do salaša, ktorý je dobré dve hodiny vzdialený. (Lask.) Hoci bol odo mňa vzdialený asi na päť metrov, videl som, ako sa mu ruky trasú. (Sev.)

2. ktorý je priestorove ďaleko, v značnej vzdialenosti od niečoho, ďaleký, odľahlý: v-é krajiny, miesta; Ozvalo sa vzdialené hrmenie. (Kráľ.) Odišla do vzdialeného kúta záhrady. (Čaj.) Čierny počúva ticho, akoby duchom vzdialený. (Tim.); pren. Bratova ruka je náležite vzdialená štúrovskému mravnému rigorizmu (Mráz) je jej cudzí rigorizmus. Nikdy sa mu nezdala (Adela) takou krásnou, no ani takou vzdialenou (Vaj.) cudzou; predn. hovor. na míle, na hony v. veľmi odľahlý;

3. ktorý je časove ďaleko od niečoho, ďaleký: v-á minulosť, budúcnosť;

4. (o príbuzných) ktorý je z ďalšieho pokolenia, ďaleký: v-á rodina (Jil.);

vzdialene, zried. i vzdialeno prísl.

1. do istej vzdialenosti, v istej vzdialenosti: Staňte si vzdialeno proti sebe. (Stod.)

2. z diaľky, zďaleka: Hudba sem znela vzdialene. (Min.)

Morfologický analyzátor

vzdialený príčastie pasívne, mužský rod, životné

(jeden) vzdialený; (bez) vzdialeného; (k) vzdialenému; (vidím) vzdialeného; (o) vzdialenom; (s) vzdialeným;

(dvaja) vzdialení; (bez) vzdialených; (k) vzdialeným; (vidím) vzdialených; (o) vzdialených; (s) vzdialenými;


(jeden) vzdialenejší; (bez) vzdialenejšieho; (k) vzdialenejšiemu; (vidím) vzdialenejšieho; (o) vzdialenejšom; (s) vzdialenejším;

(dvaja) vzdialenejší; (bez) vzdialenejších; (k) vzdialenejším; (vidím) vzdialenejších; (o) vzdialenejších; (s) vzdialenejšími;


(jeden) najvzdialenejší; (bez) najvzdialenejšieho; (k) najvzdialenejšiemu; (vidím) najvzdialenejšieho; (o) najvzdialenejšom; (s) najvzdialenejším;

(dvaja) najvzdialenejší; (bez) najvzdialenejších; (k) najvzdialenejším; (vidím) najvzdialenejších; (o) najvzdialenejších; (s) najvzdialenejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) vzdialený; (bez) vzdialeného; (k) vzdialenému; (vidím) vzdialený; (o) vzdialenom; (s) vzdialeným;

(tri) vzdialené; (bez) vzdialených; (k) vzdialeným; (vidím) vzdialené; (o) vzdialených; (s) vzdialenými;


(jeden) vzdialenejší; (bez) vzdialenejšieho; (k) vzdialenejšiemu; (vidím) vzdialenejší; (o) vzdialenejšom; (s) vzdialenejším;

(štyri) vzdialenejšie; (bez) vzdialenejších; (k) vzdialenejším; (vidím) vzdialenejšie; (o) vzdialenejších; (s) vzdialenejšími;


(jeden) najvzdialenejší; (bez) najvzdialenejšieho; (k) najvzdialenejšiemu; (vidím) najvzdialenejší; (o) najvzdialenejšom; (s) najvzdialenejším;

(dva) najvzdialenejšie; (bez) najvzdialenejších; (k) najvzdialenejším; (vidím) najvzdialenejšie; (o) najvzdialenejších; (s) najvzdialenejšími;


ženský rod

(jedna) vzdialená; (bez) vzdialenej; (k) vzdialenej; (vidím) vzdialenú; (o) vzdialenej; (s) vzdialenou;

(tri) vzdialené; (bez) vzdialených; (k) vzdialeným; (vidím) vzdialené; (o) vzdialených; (s) vzdialenými;


(jedna) vzdialenejšia; (bez) vzdialenejšej; (k) vzdialenejšej; (vidím) vzdialenejšiu; (o) vzdialenejšej; (s) vzdialenejšou;

(štyri) vzdialenejšie; (bez) vzdialenejších; (k) vzdialenejším; (vidím) vzdialenejšie; (o) vzdialenejších; (s) vzdialenejšími;


(jedna) najvzdialenejšia; (bez) najvzdialenejšej; (k) najvzdialenejšej; (vidím) najvzdialenejšiu; (o) najvzdialenejšej; (s) najvzdialenejšou;

(štyri) najvzdialenejšie; (bez) najvzdialenejších; (k) najvzdialenejším; (vidím) najvzdialenejšie; (o) najvzdialenejších; (s) najvzdialenejšími;


stredný rod

(jedno) vzdialené; (bez) vzdialeného; (k) vzdialenému; (vidím) vzdialené; (o) vzdialenom; (s) vzdialeným;

(dve) vzdialené; (bez) vzdialených; (k) vzdialeným; (vidím) vzdialené; (o) vzdialených; (s) vzdialenými;


(jedno) vzdialenejšie; (bez) vzdialenejšieho; (k) vzdialenejšiemu; (vidím) vzdialenejšie; (o) vzdialenejšom; (s) vzdialenejším;

(tri) vzdialenejšie; (bez) vzdialenejších; (k) vzdialenejším; (vidím) vzdialenejšie; (o) vzdialenejších; (s) vzdialenejšími;


(jedno) najvzdialenejšie; (bez) najvzdialenejšieho; (k) najvzdialenejšiemu; (vidím) najvzdialenejšie; (o) najvzdialenejšom; (s) najvzdialenejším;

(štyri) najvzdialenejšie; (bez) najvzdialenejších; (k) najvzdialenejším; (vidím) najvzdialenejšie; (o) najvzdialenejších; (s) najvzdialenejšími;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vzdialený: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a najvzdialenejších regiónov Európskej ≈ a nejvzdálenějších regionů Evropské
a Urartejci, vzdialení predkovia ≈ a Urartejci, vzdálení předkové
ostrovov a najvzdialenejších regiónov ≈ ostrovů a nejvzdálenějších regionů
predsedov najvzdialenejších regiónov Európy ≈ předsedů nejvzdálenějších regionů Evropy
regiónov a najvzdialenejších regiónov ≈ regionů a nejvzdálenějších regionů
Slonoviny a najvzdialenejších regiónov ≈ slonoviny a nejvzdálenějších regionů
vzdialený potomok šarišského župana ≈ vzdálený potomek šarišského župana
z 50 km vzdialeného Coatlinchanu ≈ z 50 km vzdáleného Coatlmchanu
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a niečo vzdialené, niečo ≈ and something distant, something
a veľmi vzdialené, ale ≈ and very distant, but
a vzdialené oči, ale ≈ and distant eyes, but
najvzdialenejšie oblasti, ale aj ≈ outermost areas but also
Najvzdialenejšie regióny a ich ≈ Outermost regions and their
najvzdialenejšie regióny, v súlade ≈ outermost regions, in accordance
najvzdialenejších regiónov a ich ≈ outermost regions and their
najvzdialenejších regiónov, ktoré sú ≈ outermost regions, which are
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor