vzdelanie -ia s. rozvinutie duš. schopností štúdiom; takto získané vedomosti, vzdelanosť: všeobecné, odborné v., právo na v.; nadobudnúť, doplniť si v., mať potrebné v.
vzdelanie rozvinutie duševných schopností človeka sústavným poznávaním, najmä štúdiom; súbor získaných vedomostí: základné, univerzitné vzdelanie, mať prístup k vzdelaniu • vzdelanosť (vlastnosť al. stav vzdelaného človeka): vyniká všestrannou vzdelanosťou • školenosť • učenosť • zastaráv. školenie: nemá nijaké školenie • zastar. školovanosť
vzdelanie, -ia str. zámerné, sústavné rozvinutie duševných schopností človeka; výsledok tohto rozvinutia; vzdelanosť: právo na v.; doplniť si v.; všeobecné, odborné, vysokoškolské v.; polytechnické v.; Mal potrebné vzdelanie. (Jégé)
(jedno) vzdelanie; (bez) vzdelania; (k) vzdelaniu; (vidím) vzdelanie; (hej) vzdelanie!; (o) vzdelaní; (s) vzdelaním;
(dve) vzdelania; (bez) vzdelaní; (k) vzdelaniam; (vidím) vzdelania; (hej) vzdelania!; (o) vzdelaniach; (s) vzdelaniami;