Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vzdať dok.

1. preukázať (význ. 1), prejaviť: v. vďaku, úctu, hold (niekomu)

2. šport. v. zápas, preteky skončiť (pre zranenie, poruchu stroja ap.);

nedok. vzdávať -a

// vzdať sa

1. podriadiť sa, podrobiť sa, kapitulovať, poddať sa: v-jte sa, ste obkľúčení!

2. (dobrovoľne) opustiť, zrieknuť sa: v. sa pôvodného plánu, v. sa nádeje; v. sa funkcie;

nedok. vzdávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzdať ‑á ‑ajú dok.; vzdať sa

vzdať sa vzdá sa vzdajú sa vzdaj sa! vzdal sa vzdajúc sa vzdanie sa dok.


vzdať vzdá vzdajú vzdaj! vzdal vzdajúc vzdaný vzdanie dok.

-dať/219218 1.88: verbá inf. dok. 124650 povedať/64690 vydať/6900 odpovedať/6819 podať/5804 predať/5167 vzdať/4898 požiadať/4878 dodať/4232 odovzdať/3882 pridať/3284 usporiadať/1812 vyhľadať/1402 vypovedať/1207 (63/9675)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

abdikovať zriecť sa funkcie, hodnosti, vlády, úradu a pod. • odstúpiťvzdať sa: minister abdikoval, odstúpil, vzdal sarezignovať: rezignoval z funkcie predseduhovor. poďakovať (sa): predseda vlády sa poďakovalzastaráv. zaďakovať: minister mieni zaďakovať


nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať


odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť saoddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sazriecť saustúpiťupustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovaťpoďakovať sazaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovaťrezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


prejaviť dať viditeľne navonok výraz istého citu, postoja atď. • dať najavoukázaťpreukázať: prejaviť, dať najavo úctu starším; prejaviť, ukázať, preukázať lásku deťom, blížnymvzdať: vzdať vďaku Bohu; vzdať poctu, chválu niekomuvyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili radosť, spokojnosť nad naším postupommanifestovať (verejne prejaviť): manifestovať odpor k vojneosvedčiťdokázať (prejaviť ako dôkaz): osvedčiť niečo pred súdom; činom mu dokázal oddanosťkniž.: vypuknúťexpr. vybuchnúť (prudko prejaviť): obecenstvo vypuklo, vybuchlo v jasot; hneď vybuchne v plač


prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzdať sa, -á, -ajú dok.

1. (koho, čoho) zrieknuť sa, odriecť sa: v. sa majetku, funkcie, miestta, úradu, mandátu; v. sa boja prestať bojovať; v. sa nádeje stratiť nádej; Ak sa jej (Ilony) nevzdám, nedostanem úrad. (Jégé)

2. podrobiť sa v boji nepriateľovi, zložiť zbrane, kapitulovať: Po márnom odpore sa Varšava vzdala. (Taj.)

v. sa nikomu na milosť a nemilosť odovzdať sa do moci niekoho;

3. (komu) (o žene) oddať sa mužovi sexuálne: Myslí na ženu, ktorá sa mu vzdala. (Karv.);

nedok. vzdávať sa, -a, -ajú

|| vzdať2 (čo) šport.: v. zápas, preteky nepokračovať v zápase, v pretekoch a uznať svoju porážku;

nedok. vzdávať2,


vzdať1, -á, -ajú dok. (čo) dať najavo, preukázať, prejaviť: v. úctu, poklonu, hold, česť, poctu, chválu, vďaku;

nedok. vzdávať1, -a, -ajú

vzdať [(v)zd-] dk
1. komu čo odovzdať, prenechať, vydať niekomu niečo: on gey zuplna zaplacyl za ten dom a ona g(es)t gemu swuobodywssi swimy syrotamy wzdala (ŽK 1462); Ssymek Tudiess, bywsse wlasny dedyč a namestek ostatny toho zwrchu nadepsaneho rychtarstwy, zdal a slobodyl y ode wssetkich priteli swich zawtupil (BUDATÍN 1478 SČL); tu kopaniczu zmocnila a zdala y swobodyla ode wssech pratel (BÁNOVCE n. B. 1564); Bartos gemu zdal slobodni statek pred peregem (TRNAVA 1577); Czurhay Janoss pustil, wodlowal a dobrowolnie hore wzdal dwe otnye winicze (BÁTOVCE 1628); grunt swemu zetyowj Janu Hutowj pred namy gest wzdala na dedičnost (BÁNOVCE n B. 1665); wjnohrad Martjn kdyss zaplatil, gemu sa wzdal do geho ruku (BRESTOVANY 1719); dum mug take w nem ass posawad bidlim, s ktereho guss zatowy a dczere meg polowicz sem zdala (PRIEVIDZA 1746); kdiž prigmess penjze, které sa zebrali od synúw yzrahélskych, odew zdáss k potrebám stánka swedéctwá (KB 1757); gemu a geho manželce y ditkam na weky nebo na takowu gemu y wiechu wzdal, že ale zwiss psany, aby on takowu slobodne užiwal (ZBOROV n. K. 1777)
2. komu čo dať najavo, preukázať, prejaviť: chwála, čest y požehnaňý buď mu (Bohu) wzdaná ňyňý nade wsse stworeňý; pamatugýce wzkrýsseňy wzdegme giž zwučná spýwaňý (CC 1655); angel prostredkem cyrkewnjch nebes letel z welikym hlasem wolage, bychom se Pa(na) Boha báli a gemu chwalu wzdali (SC 17. st); protož y my zde na zemi, wzdegmež chwalu gemu se wssemi angeli (KK 1709); tsesztz i chválu zdajme Pánu Bohu i Szpaszitzelyoj Jésus Kristusoj (HPS 1752); mssy swatu slyssati s náležitu wrucnostj, chwálu Bohu wzdáti (UKK 1768)
L. v. prosby prosiť; modliť sa: spolu wssychňy swatý, wzdagtež za nás prozby ňyňičko; o, rýsse nebeská y s prečistú Pannu Marygy, wzdegtež prozby za nás, at sme zachowaňý k spaseňý (CC 1655)
3. (obležané mesto, hrad) vydať, odovzdať kapituláciou: recženy haytman samodruhy chodyl k zamku a pytal, žeby mu ho zdaly, slíbugicz na čzest a vieru, že žadnemu any vlasu v nem nechtegy pohnuty (HRHOV 1604 E)
4. oddať, zosobášiť: splodili su mladencze gmenem Waczlawa, take p(re)d zdawani(m) y poto(m) su nastali na to dobrzi lidee, ze gich spolu zdali kneze(m) wedle czyrkwe swate krzestianskey, a to pro ty dieti (BÁNOVCE n. B. 1555); -ávať ndk
1. k 1: ya zdawa(m) za swe(ho) zdrawe(h)o ziwota swe ženie czozkolwiek gmam (ŽK 1485); to (tie dve vinice) wodlowal a hore wzdawal pred namy urodz(eny) pan Janoss Czurhay (BÁTOVCE 1628); ya, Guro Bartowych, Annye Smetanoweg, dczere ya ten statek zdawam od seba y od pritelow mogich (TRSTÍN 1631); Stephan Lisska wzdawal sinu swemu Stephanowi cžtwrtinu (ŽIAR n. H. 1637); dobri člowek Walko zdawa tenze winohrad gmenowani Yanowi Federowich (TRSTÍN 1654); defero, tribuo, trado, credo, concredo, refero: dáwám, wzdáwám (WU 1750); (opát) wssecko, co ze sebu mel, milerad odew zdawal, ale take y do klasstora sweho ho (zbojníka) zaprassal (MS 1758)
L. v. koho za slobodné odňať od niekoho záväzok, dovoliť, povoliť niekomu niečo: tito menouane osobi, jakossto Sofka, Anna i sinem suim Danihelem i Valo Suiskoua panu Kotil Mikolasoui, toho cassu peregem biusi i pred pani firari geho zdauagu veczite ode usech pretelow suich za slobodne, abi on robil a pogel, kam sam chte (TRNAVA 1614)
F. hrušky za pokutu v. biť po prstoch: komu se hrusski za pokutu wzdáwati ljbj, nechže tak rozdáwa, aby kdiž ge bude djte prygjmati, něgakž neobrazilo swe prsti (BZ 1749)
2. k 2: abychom Spasyteli nassemu chwalu wzdawali (Mod 1573 E); vradu tohoto mesta pocztywost a poslussnost (cech) wzdawaty ma (TRENČÍN 1579); wrchnost tato swetska, gestlize nieczo chwalitebneho czini a wikonawa, to (nech pripisuje) Panu Bohu W. a chwalu gemu ma za to wzdawaty (TC 1631); za co geho swateg welebnosti nesmyrne dykj a chwalu wzdawam (T. PETER 1717); velyku tsesztz mu zdávajme, nasomu Szpaszitzelyu (HPS 1752); Gezus onemu knezowi Aaronowi chwalu zdawal (MaS 1776)
L. v. modlenie modliť sa: se wssemi w nebi swatimi wzdawagtež (anjeli) za nas modleňy (CC 1655)
3. sobášiť: iungo: spogugem, pripogugem, ženjm, zdáwám, oddáwám (KS 1763); vzdať sa dk
1. vydať sa: (pani Borovská) sa za pana nebostik Borovskeho zdala (s. l. 1730); na ruku vezmem prsten zlatý a chci se s tebú večne vzdati (PV 18. st); gesli by se snat (vdova) za druheho manžele vzdala, geg pol czechu po manzelowy na miszte ma bity a pol czechu, gesli druhy manžel po swich rodicsoch nedostal, podlužen gest zaplaczity (TOPOĽČANY 18. st)
2. komu oddať sa, zasvätiť sa, podvoliť sa Bohu: z celeho srdce žadeg se z Bohem twim gako nekonečne dobrým spogjti a s nim wzdati (SK 1697); -ávať sa ndk k 1: un s niu uskoczyl przez praczelskey woly do Boksy podle Stropkowa, tam ze se s niu zdawal a zase s niu do domu przysel y odehnal gu od sebe (POĽANOVCE 1584 E); již já se mám, múj najmilší, zítra vzdávati (PV 1596- 1608); prissla Juditha Palan do meho domu prw než se zdawala z panom Lyptay Paulusem (ŠTÍTNIK 1700)


vzdávať p. vzdať

wzdať wzdať

Zvukové nahrávky niektorých slov

kolektívne vzdať svojich funkcií démissionner collectivement de leurs fonctions
mena, vzdať sa umenia nom, renoncer à l'art
mlčať a vzdať sa se taire et se résigner
preberá povinnosť vzdať sa assume une obligation de renoncer
sa vzdali svojich pohľadávok renoncé à leurs créances
som sa vás vzdať je renonce à vous
takmer radosť vzdať sa presque une joie de renoncer à
vzdať sa umenia, ktoré renoncer à l'art qui
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu