vzdať dok.
1. preukázať (význ. 1), prejaviť: v. vďaku, úctu, hold (niekomu)
2. šport. v. zápas, preteky skončiť (pre zranenie, poruchu stroja ap.);
nedok. vzdávať -a
// vzdať sa
1. podriadiť sa, podrobiť sa, kapitulovať, poddať sa: v-jte sa, ste obkľúčení!
2. (dobrovoľne) opustiť, zrieknuť sa: v. sa pôvodného plánu, v. sa nádeje; v. sa funkcie;
nedok. vzdávať sa
vzdávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok.
vzdávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
ctiť 1. pociťovať al. prejavovať úctu, vážnosť k niekomu, niečomu • ctiť si • mať v úcte • mať vo vážnosti • vážiť si: ctí (si), váži si starších ľudí; ctí (si), má v úcte, vo vážnosti názory iných • uctievať (preukazovať úctu ako k božstvu, k svätým a pod.): uctievajú ho ako Pána Boha • vzdávať úctu: vzdávali úctu padlým za slobodu • cirk. deifikovať • zbožňovať (pociťovať prepiatu úctu) • ceniť si (prisudzovať niekomu, niečomu veľkú vážnosť): cení si priateľov • nár. bečeľovať (Kukučín) • uznávať
2. vyvolávať úctu • robiť česť: ten čin vás nectí, nerobí vám česť
ďakovať 1. vyslovovať, preukazovať vďaku: ďakovať za dary, za pomoc • vzdávať vďaku (s hlbokou úctou): vzdávať vďaku Bohu • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť (ďakovať za spôsobené dobro): blahorečil, dobrorečil osudu za svoje zdravie • zastar. vďačiť sa: Či sa mi tak vďačíte za moju dobrotu? (Urban) • zastar. blahodariť (Vansová)
2. byť zaviazaný vďačnosťou • byť vďačný • byť povďačný • vďačiť: ďakovať, vďačiť niekomu za záchranu života • kniž.: blahorečiť • dobrorečiť: budem vám blahorečiť do smrti • kniž.: žehnať • velebiť • zvelebovať (ďakovať a chváliť): žehnal náhode, že sa vyhol nešťastiu • zastar. blahodariť
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
vzdať sa, -á, -ajú dok.
1. (koho, čoho) zrieknuť sa, odriecť sa: v. sa majetku, funkcie, miestta, úradu, mandátu; v. sa boja prestať bojovať; v. sa nádeje stratiť nádej; Ak sa jej (Ilony) nevzdám, nedostanem úrad. (Jégé)
2. podrobiť sa v boji nepriateľovi, zložiť zbrane, kapitulovať: Po márnom odpore sa Varšava vzdala. (Taj.)
● v. sa nikomu na milosť a nemilosť odovzdať sa do moci niekoho;
3. (komu) (o žene) oddať sa mužovi sexuálne: Myslí na ženu, ktorá sa mu vzdala. (Karv.);
nedok. vzdávať sa, -a, -ajú
|| vzdať2 (čo) šport.: v. zápas, preteky nepokračovať v zápase, v pretekoch a uznať svoju porážku;
nedok. vzdávať2,
vzdať1, -á, -ajú dok. (čo) dať najavo, preukázať, prejaviť: v. úctu, poklonu, hold, česť, poctu, chválu, vďaku;
nedok. vzdávať1, -a, -ajú
vzdávať p. vzdať