vzbudiť dok. dať podnet, prebudiť, vyvolať: v. obdiv, podozrenie;
nedok. vzbudzovať
// vzbudiť sa prebudiť sa: v-l sa v ňom záujem o šport;
nedok. vzbudzovať sa
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
vzbudzovať p. budiť 2, nabádať
vzbudiť, -í, -ia dok.
1. trochu zastar. (koho) prebudiť, zobudiť: Žobrák ráno vzbudil Žltovlásku. (Dobš.) Jánošík vzbudí spáčov zo sna. (Ráz.-Mart.); pren. Musím vzbudiť svedomie grófkino (Jégé) spôsobiť, aby cítila výčitky.
2. (čo) dať podnet k vzniku niečoho, vyvolať, spôsobiť: v. záujem o niečo; v. strach, nepokoj, nedôveru, podozrenie, prekvapenie, obdiv, pohoršenie, pochybnosti, rozruch, pozornosť, odpor, túžbu, hnev, nenávisť, lásku, sympatiu, úctu, ľútosť, sústrasť, ohlas, rešpekt, smiech; Roztrieštením atómu môžu vzbudiť takú silu, ktorá i našu planétu môže rozmetať na kusy. (Jégé) v. elektrický prúd pôsobením magnetu;
nedok. k 2 vzbudzovať, -uje, -ujú;
k 1 zried. vzbúdzať, -a, -ajú
|| vzbudiť sa
1. kniž. zastar. zobudiť sa, prebudiť sa: Pretože sa to dialo oproti špitálu, kde náš akademik odfukoval, aký div, že vzbudiac sa bral to na seba. (Záb.); pren. Hora zašumela, lebo vetrík sa vzbudil (Hor.) začal fúkať.
2. vzniknúť, povstať: V Ondrejovi vzbudil sa podivný cit, akási predtucha. (Vaj.);
nedok. vzbúdzať sa;
k 2 i vzbudzovať sa