vzťahovať p. vztiahnuť
vztiahnuť [vztá-, sťá-] dk
1. (o rukách) vystrieť dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho, dotknúť sa niečoho, niekoho: nedag wečne zahinuťi, wztáhňi ruku k zemdlenému (CC 1655); rei sacrae manus admoliri: na svate vecy vstahnuti ruce (LD 18. st)
F. v. ruku, ruky, na koho, na čo, proti komu udrieť niekoho, ublížiť niekomu, potrestať, alebo požehnať niekoho, pomôcť niekomu: angel Páně zakázal Abrahamowy ruku wstáhnutj na Izáka (MP 1718); (Pane), wztahni swau Boskau prawicy k činenj diwu s nami (KK 1709); geden na druheho ruku wstáhel tak, že sa pobyly (ŽA 1732); nyeodvratzuj od nász (Bože) szvoju svetú tvár, vztzahnyí ruku szvoju k szpomahányu nasomu (RSP 1758); v. meč proti komu povstať so zbraňou proti niekomu: cysar richle styaty dal služebnika za to, že by on byl wstahel meč proty cysarowy (MC 18. st); kdož wstahna ruku swau k pluhu, ohlidal-li by se naspet, nenj spůsobny kralowstwj Božjmu (SP 1696) (o nerozhodnom, nestálom človeku)
2. koho, čo kam ťahaním niekam dopraviť, stiahnuť: od žádostj welikég chýtrostj neotewrel ge k stupenj dolu, ale z sebu nakloňil a k zemi wstáhel (MP 1718); nemylosrdny tu stanu, wssyckny dgablowe do pekla ge wztahnu (PoP 1723-24);
x. pren gestli ho (jazyk) neskrotiss, newstahness, nezastawiss dokud mužess, tak swe wěcy wykonawat bude (PT 1796) ak neprestaneš hovoriť; on ten odpusteni dluch zase na swúg wlastni krk wstáhel (VP 1764) zobral na seba dlh; (biskupi) rownim spusobem tu gistu moc a wladu na ginych wstahli a rozmnožili (MK 18. st) preniesli
3. na čo (pri mučení) natiahnuť na niečo: vlapeni byl (Albert) do Szenderowa y chtelj ho na kuol wztahnuty (BRÁDNO 1595 E) nastoknúť; zdraw buď, Kryste vmučeňý, w prawe ruce probodeňý, kdyžs na krýži byl ztážeňý (CC 1655) ukrižovaný; Latronianus rozkázal gich (mníchov) na mučidlo wstáhnuti a zeleznjma haky trhati (VP 1764);
4. uviesť do vzťahu k niekomu, týkať sa niekoho: tak člowek biwa učeni ne silow, ale častim czitanym, smele můžem to na wssech pobožnich krestianskich lidi wstahnuty (TC 1631); vzťahovať ndk
1. (o rukách) vystierať, vysúvať dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: wolala sem a odpirali ste, wstahowala sem ruku swau a nebyl, kdo by pozorowal (SP 1696); geďine ruce swe k obgjmaňj geho gsem wztahowal (PT 1796); widym, že ge pohnute srdce geho (Kristovo) guss wztahuge ruky, aby wzal kalich ten a wipil ho (WS 18. st);
x. pren pan Pongrac Istvan gakymsy prawom na tu pozustalu neboheho meho stryka successiu ruku wstahuge (PRIBYLINA 18. st) chce si ju privlastniť, snaží sa ju získať
F. Pán prawy, že žádny, kdož wztahuge ruku swú k pluhu a ohljdá se nazpet, nenj spusobny k králowstwi Božjmu (VP 1764) (o nerozhodnom, nestálom človeku)
2. vsúvať niečo vysunuté, vyčnievajúce, vťahovať: nech ginj swug gazik wztahugj, ty kusag, hriz, utrhag, omluwag, zloreč (SK 1697); muže se rozeznati, když dite briško hore pod bedra wztahuge, že by se 3 palce priložiti mohli a briško se nadima a naduwa (RTA 17. st)
3. koho od čoho odvracať, odťahovať niekoho od niečoho: arcybratrstwj toto pásku prowazniho mnohdykráte od hrjchu a nepráwosti wstahuge (SPo 1690); matka milosrdna pomstwiti se zakazuge a mna od toho wzdržuge a wstahuge; w tweg dedine mužess biti ribarem duchownym, když gakssto hospodar twogu čelatku od zleho budess wstahowati (MS 1749); ( 1758)
4. čo na koho, na čo uvádzať do vzťahu k niekomu, k niečomu, dávať do súvisu s niekým, s niečím, spájať s niekým, s niečím: bude powina ta strana nad sienu, pokud se ta komora wstehuge, pobigeti y tu stranu dachu (P. ĽUPČA 1601); kterežto slowá wssyckni swati otcowé na swátost spowědi swatég wstahugú (IA 1708); (kráľ) totižto rod swúg k obrum stahugyce pribužny k Ciklopum národ (PT 1778)
5. predĺžiť trvanie niečoho, prekročiť stanovený čas, pretiahnuť: když slunecžny rok chladno daleko do jara wstahuge, biwa jaro neskore (Kal 18. st); vztiahnuť sa dk k čomu dostať sa do vzťahu k niečomu: o, predrahe a neprewažene slowa, ktere y k ginssymu skutku prynaležegj a wstahnuty se mohu (CF 18. st); vzťahovať sa ndk
1. na koho, na čo, k čomu byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, týkať sa niekoho al. niečoho, súvisieť s niekým al. s niečím: odpredala tri tale kwentina sweho wisse mlina swatomichalskeho, kteri se wstahuje na dwe polia (P. ĽUPČA 1599); mlinar jezerniczky wezmucze terchu na sebe wsseczkich, na kterich bi nizepsana wecz jakimkolwek spuosoby se wztehowala (JAZERNICA 1670); toto dokonanj stahuge se y na takowjch, gestli by se podobny prjestupnici nalezali (BYTČA 1744); tato žadost gest poradna, wztehugjcy se predne k chwale Božj, potom tež k rozmnoženj duchodkuw Gegj Yasnosty cysarskeg (BOCA 1762)
2. (o rukách) vystierať sa, vysúvať sa dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: priwažme ruky, aby newztahowaly sa k tomu, co zakazuge Buch (WS 18. st)
3. rozprestierať sa, rozkladať sa: od ostatnich okolnich dedin chotaruw gistimi znaki a kopczi wizdwiženim oddelili a gistu determinatiu na mistech naležicich učziniwsse, pokud bi se chotar Rabcziczanski wstehowal, ukazali (ORAVA 1667 MŽ); negprv, počnuc od Lysca vrchu k poledny strane vstahugjciho se všecko vrchom tahne skrz luky Gurka Kelemena (ORAVA 1684 E); či zna swedek, kde se chotar značj, začjna a gak daleko se wstahuge (HRANOVNICA 18. st)
4. trvať istý čas: každemu dobremu a bedliwemu hospodarowi welmi mnoho na tom zaleži, aby wedjel, gak dluho z iara studeno sa wstahuge, gak skoro na podzim zima a studeno začzne (Kal 18. st)
5. k čomu rozhodnúť sa pre niečo, prikloniť sa k niečomu: po pobožnosti hnedky nasleduje uprimnost a poctivost, ku kterejžto všickni společne se stehovati maji (B. BYSTRICA 1633 CM)