Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vztiahnuť -e -u -hol dok.

1. v. ruku, ruky vystrieť, natiahnuť s cieľom zachytiť sa ap.: v. ruku k záchrancovi

2. dať do súvisu, spojiť: v. poznámku na seba

kniž. v. ruku na niekoho udrieť ho;

nedok. vzťahovať

// vzťahovať sa byť vo vzťahu, týkať sa: predpis sa (ne)v-je na všetkých

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vzťahovať ‑uje ‑ujú nedok.; vzťahovať sa

vzťahovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.


vzťahovať sa -huje sa -hujú sa -huj sa! -hoval sa -hujúc sa -hujúci sa -hovanie sa nedok.

spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

p. aj spolčovať sa

3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


súvisieť byť vo vzájomnom vzťahu, patriť spolu • mať súvis: obidve udalosti tesne súvisia, majú súvis; tieto veci vôbec nesúvisia, nemajú nijaký súvisspájať sa (dostávať sa do súvislosti): vynález telegrafie sa spája s ďalším technickým pokrokomvzťahovať satýkať saviazať sa (byť vo vzťahu k niečomu, niekomu): na každé ročné obdobie sa vzťahujú, viažu rozličné pranostiky; ide o vec, ktorá sa týka nás všetkých, ktorá súvisí s nami všetkýmizastar. stýkať sa


týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

2. p. dotýkať sa 1


vzťahovať sa p. týkať sa 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vzťahovať1, -uje, -ujú nedok. (ruku, ruky) vystierať, vysúvať dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: Zrakom utkvel na čerstvom pecni chleba a v duchu po ňom vzťahoval ruky. (Jil.)

kniž. v. ruku na niekoho ubližovať mu, biť ho;

dok. vztiahnuť1

|| vzťahovať sa1 (o rukách) vystierať sa, vysúvať sa dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: Vzťahuje sa dvanásť dračích rúk. (Smrek)

vzťahovať2, -uje, -ujú nedok. (čo na koho, na čo) uvádzať do vzťahu k niekomu, k niečomu, dávať do súvisu s niekým, s niečím, spájať s niekým, s niečím: Pieseň, ktorú Žofka spieva, Adam vzťahuje na seba. (Heč.);

dok. vztiahnuť2vzťahovať sa2 (na koho, na čo, zried. i k čomu) byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, týkať sa niekoho al. niečoho, súvisieť s niekým al. s niečím: Vyciťuje, že nadávky vzťahujú sa na nich. (Al.) Rozpovedal všetky svoje myšlienky, ktoré sa vzťahovali na jeho pomer k domu Vanovských. (Vaj.) Ku každému dňu vzťahovalo sa množstvo všelijakých povier a porekadiel. (Chrob.)


vztiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok. (ruku, ruky) vystrieť, vysunúť dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: Róza si sadne, vztiahne rúčku ponad hlavu na stolík za telegramom. (Ráz.) Nevdojak vztiahol k nim učiteľ pravicu. (Zgur.) Stačilo by vztiahnuť ramená, aby ju objal v páse. (Chrob.)

kniž. v. ruku na niekoho ublížiť mu, udrieť ho;

nedok. vzťahovať1

vztiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. zried. (čo na koho) uviesť do vzťahu k niekomu, dať do súvisu s niekým, spojiť s niekým: Smelosti jej nechýbalo, pretože na ňu sa mohla už vztiahnuť táto grécka inotaj. (Záb.);

nedok. vzťahovať2

vzťahovať p. vztiahnuť


vztiahnuť [vztá-, sťá-] dk
1. (o rukách) vystrieť dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho, dotknúť sa niečoho, niekoho: nedag wečne zahinuťi, wztáhňi ruku k zemdlenému (CC 1655); rei sacrae manus admoliri: na svate vecy vstahnuti ruce (LD 18. st)
F. v. ruku, ruky, na koho, na čo, proti komu udrieť niekoho, ublížiť niekomu, potrestať, alebo požehnať niekoho, pomôcť niekomu: angel Páně zakázal Abrahamowy ruku wstáhnutj na Izáka (MP 1718); (Pane), wztahni swau Boskau prawicy k činenj diwu s nami (KK 1709); geden na druheho ruku wstáhel tak, že sa pobyly (ŽA 1732); nyeodvratzuj od nász (Bože) szvoju svetú tvár, vztzahnyí ruku szvoju k szpomahányu nasomu (RSP 1758); v. meč proti komu povstať so zbraňou proti niekomu: cysar richle styaty dal služebnika za to, že by on byl wstahel meč proty cysarowy (MC 18. st); kdož wstahna ruku swau k pluhu, ohlidal-li by se naspet, nenj spůsobny kralowstwj Božjmu (SP 1696) (o nerozhodnom, nestálom človeku)
2. koho, čo kam ťahaním niekam dopraviť, stiahnuť: od žádostj welikég chýtrostj neotewrel ge k stupenj dolu, ale z sebu nakloňil a k zemi wstáhel (MP 1718); nemylosrdny tu stanu, wssyckny dgablowe do pekla ge wztahnu (PoP 1723-24);
x. pren gestli ho (jazyk) neskrotiss, newstahness, nezastawiss dokud mužess, tak swe wěcy wykonawat bude (PT 1796) ak neprestaneš hovoriť; on ten odpusteni dluch zase na swúg wlastni krk wstáhel (VP 1764) zobral na seba dlh; (biskupi) rownim spusobem tu gistu moc a wladu na ginych wstahli a rozmnožili (MK 18. st) preniesli
3. na čo (pri mučení) natiahnuť na niečo: vlapeni byl (Albert) do Szenderowa y chtelj ho na kuol wztahnuty (BRÁDNO 1595 E) nastoknúť; zdraw buď, Kryste vmučeňý, w prawe ruce probodeňý, kdyžs na krýži byl ztážeňý (CC 1655) ukrižovaný; Latronianus rozkázal gich (mníchov) na mučidlo wstáhnuti a zeleznjma haky trhati (VP 1764);
4. uviesť do vzťahu k niekomu, týkať sa niekoho: tak člowek biwa učeni ne silow, ale častim czitanym, smele můžem to na wssech pobožnich krestianskich lidi wstahnuty (TC 1631); vzťahovať ndk
1. (o rukách) vystierať, vysúvať dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: wolala sem a odpirali ste, wstahowala sem ruku swau a nebyl, kdo by pozorowal (SP 1696); geďine ruce swe k obgjmaňj geho gsem wztahowal (PT 1796); widym, že ge pohnute srdce geho (Kristovo) guss wztahuge ruky, aby wzal kalich ten a wipil ho (WS 18. st);
x. pren pan Pongrac Istvan gakymsy prawom na tu pozustalu neboheho meho stryka successiu ruku wstahuge (PRIBYLINA 18. st) chce si ju privlastniť, snaží sa ju získať
F. Pán prawy, že žádny, kdož wztahuge ruku swú k pluhu a ohljdá se nazpet, nenj spusobny k králowstwi Božjmu (VP 1764) (o nerozhodnom, nestálom človeku)
2. vsúvať niečo vysunuté, vyčnievajúce, vťahovať: nech ginj swug gazik wztahugj, ty kusag, hriz, utrhag, omluwag, zloreč (SK 1697); muže se rozeznati, když dite briško hore pod bedra wztahuge, že by se 3 palce priložiti mohli a briško se nadima a naduwa (RTA 17. st)
3. koho od čoho odvracať, odťahovať niekoho od niečoho: arcybratrstwj toto pásku prowazniho mnohdykráte od hrjchu a nepráwosti wstahuge (SPo 1690); matka milosrdna pomstwiti se zakazuge a mna od toho wzdržuge a wstahuge; w tweg dedine mužess biti ribarem duchownym, když gakssto hospodar twogu čelatku od zleho budess wstahowati (MS 1749); ( 1758)
4. čo na koho, na čo uvádzať do vzťahu k niekomu, k niečomu, dávať do súvisu s niekým, s niečím, spájať s niekým, s niečím: bude powina ta strana nad sienu, pokud se ta komora wstehuge, pobigeti y tu stranu dachu (P. ĽUPČA 1601); kterežto slowá wssyckni swati otcowé na swátost spowědi swatég wstahugú (IA 1708); (kráľ) totižto rod swúg k obrum stahugyce pribužny k Ciklopum národ (PT 1778)
5. predĺžiť trvanie niečoho, prekročiť stanovený čas, pretiahnuť: když slunecžny rok chladno daleko do jara wstahuge, biwa jaro neskore (Kal 18. st); vztiahnuť sa dk k čomu dostať sa do vzťahu k niečomu: o, predrahe a neprewažene slowa, ktere y k ginssymu skutku prynaležegj a wstahnuty se mohu (CF 18. st); vzťahovať sa ndk
1. na koho, na čo, k čomu byť vo vzťahu k niekomu, k niečomu, týkať sa niekoho al. niečoho, súvisieť s niekým al. s niečím: odpredala tri tale kwentina sweho wisse mlina swatomichalskeho, kteri se wstahuje na dwe polia (P. ĽUPČA 1599); mlinar jezerniczky wezmucze terchu na sebe wsseczkich, na kterich bi nizepsana wecz jakimkolwek spuosoby se wztehowala (JAZERNICA 1670); toto dokonanj stahuge se y na takowjch, gestli by se podobny prjestupnici nalezali (BYTČA 1744); tato žadost gest poradna, wztehugjcy se predne k chwale Božj, potom tež k rozmnoženj duchodkuw Gegj Yasnosty cysarskeg (BOCA 1762)
2. (o rukách) vystierať sa, vysúvať sa dopredu al. hore, obyč. s cieľom uchopiť niečo, niekoho: priwažme ruky, aby newztahowaly sa k tomu, co zakazuge Buch (WS 18. st)
3. rozprestierať sa, rozkladať sa: od ostatnich okolnich dedin chotaruw gistimi znaki a kopczi wizdwiženim oddelili a gistu determinatiu na mistech naležicich učziniwsse, pokud bi se chotar Rabcziczanski wstehowal, ukazali (ORAVA 1667 MŽ); negprv, počnuc od Lysca vrchu k poledny strane vstahugjciho se všecko vrchom tahne skrz luky Gurka Kelemena (ORAVA 1684 E); či zna swedek, kde se chotar značj, začjna a gak daleko se wstahuge (HRANOVNICA 18. st)
4. trvať istý čas: každemu dobremu a bedliwemu hospodarowi welmi mnoho na tom zaleži, aby wedjel, gak dluho z iara studeno sa wstahuge, gak skoro na podzim zima a studeno začzne (Kal 18. st)
5. k čomu rozhodnúť sa pre niečo, prikloniť sa k niečomu: po pobožnosti hnedky nasleduje uprimnost a poctivost, ku kterejžto všickni společne se stehovati maji (B. BYSTRICA 1633 CM)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vzťahovať: →speex →vorbis
a ustanovenia sa vzťahujú et dispositions s'appliquent
a 18 sa vzťahujú mutatis mutandis et 18 s'appliquent mutatis mutandis
a 21 sa vzťahujú aj et 21 s'appliquent également
defr sa vzťahuje len defr s'applique uniquement
prílohe a vzťahujú sa l'annexe et couvrent
sa bez diskriminácie vzťahuje s'applique sans discrimination
sa vzťahuje na hodnotu se rapporte à la valeur
vidieka, ktoré sa vzťahujú rural qui s'appliquent
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu