vzťah, -u m. okolnosť, že niekto al. niečo je v nejakej súvislosti, spojitosti s niekým al. niečím iným, pomer osoby al. veci k inej osobe al. veci, relácia: priateľský, príbuzenský v.; vlastnícky v.; spoločenské v-y; Vo vzťahu k synovi využíval celý fond lásky. (Podj.); v. obsahu a formy; ekon. výrobné v-y vzájomný pomer ľudí v procese výroby;
filoz. kategória vyjadrujúca pomer, vnútornú súvislosť, zákonitú podstatu skutočnosti; gram. syntaktický v. pomer, v ktorom sú jednotlivé výrazy vo vete;
mat. spôsob, ktorým hodnoty niektorých výrazov obmedzujú hodnoty iných veličín
● mať k niečomu vzťah prejavovať záujem o niečo; byť vo vzťahu s niečím súvisieť;
vzťahový príd.: log. v-é súdy; gram. v-é prídavné mená vyjadrujúce vzťah k základnému slovu