vzácny príd.
1. kt. má veľkú cenu, cenný, drahocenný: v-e zbierky; v. kov
2. zriedkavo sa vyskytujúci: v-e rastliny; v. prípad
3. významný (význ. 1): v. hosť;
vzácne prísl.: v. sa vyskytovať zriedkavo;
vzácnosť -i ž.
1. iba jedn. k vzácny: v. maľby; dnes je to už v. zriedkavý jav
2. vzácna vec: opatrovať v-i
vzácne 2. st. -nejšie prísl.
vzácne p. zriedkavo
zriedkavo vyjadruje minimálne opakovanie deja, stavu, vlastnosti a pod. al. opakovanie deja, stavu vo veľkých časových intervaloch (op. často) • zriedka: zriedkavo, zriedka sa tak dobre cítil • zriedkakedy • málokedy • sotvakedy • zried. ledakedy: zriedkakedy, málokedy doma pomohol • riedko • hovor. poriedko • raz za čas: chodieva k nám riedko, poriedko, raz za čas • málo • expr.: máličko • málinko • málilinko: málo, máličko ťa vídať • občas • občasne • kedy-tedy • zried. kedy-netedy: iba občas, kedy-tedy navštívi rodičov • kde-tu • sem-tam • kniž. sporadicky: iba kde-tu, sem-tam, sporadicky si pomôže druhou rukou • iba niekedy • len niekedy: iba niekedy je tu také ticho • ojedinele • minimálne: takáto choroba sa u nás vyskytuje ojedinele, minimálne • výnimočne • vzácne: výnimočne, vzácne možno nájsť plesnivec • mimoriadne • nezvyčajne • neobyčajne • kniž.: nezvykle • neobvykle: je to mimoriadne, neobyčajne, nezvyčajne krásna žena • nevídane • nevšedne: nevídane, nevšedne upravený park • fraz.: raz za uhorský rok • raz za turecký rok (veľmi zriedkavo)
porov. aj zriedkavý
1. majúci veľkú cenu, drahocenný, cenný: v. kov ušľachtilý, napr. zlato, striebro; v-a surovina; v-e plyny inertné, nezlúčivé; v-e drevo; v-a kožušina; v-e knihy; v. nález; v-a práca; v-e kone (Jégé)
2. zriedka, málokedy sa vyskytujúci, nevídaný. v. prípad smrti (Vám.);
3. významný, význačný, vynikajúci: v. hosť, v-a návšteva; v. učenec (Vlč.); Vo Viedni Kállay stal sa vzácnym človekom. (Škult.)
4. zastar. ctený, vážený (v oslovení): Povedzte, vzácna panna, čo vám chybí. (Kal.) Odpustite, vzácny pane! (Šteinh.)
5. zastar. vznešený. Cestujúcim sú otvorené dvere do domov vzácnejších. (Dobš.);
vzácne prísl.
1. kniž. vynikajúcim spôsobom, jedinečne: V Jesenskom je vzácne vypestovaný zmysel pre životnú rovnováhu. (Mráz)
2. málokedy, zriedka;
vzácnosť, -ti ž.
1. zriedkavý, nevšedný jav: Kniha v rukách mládeže bola vzácnosťou. (Vám.)
2. niečo cenné, drahocenné; niečo hľadané, zriedkavé: Otec dal Tomášovi veľkú vzácnosť: škatuľku cigariet. (Zúb.) Dal jej všetky krásy a vzácnosti, ktoré má. (Hor.)
3. zastar. úcta, vážnosť: Či Maru i za svatku nezavolajú na faru, keď je v takej vzácnosti. (Tim.) (Knižky) cez leto nemali viac vo vzácnosti. (Šolt.)