Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyzvedieť, vyzvedieť sa -vie -vedia -veď! -vedel dok. vypytovaním ap. zistiť: v. tajomstvo od niekoho; v-ď sa, čo sa povráva!

nedok. vyzvedať, vyzvedať sa

1. k vyzvedieť (sa): netaktne sa v.; chodí, v-á, kým sa všetko nedozvie

2. iba vyzvedať pátraním ap. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte; byť vyzvedačom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyzvedať, vyzvedať sa ‑á ‑ajú nedok.

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


vyzvedať 1. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte • robiť špionážhovor. špiónovať: vyzvedá, robí špionáž pre cudziu mocnosť

2. p. vyzvedať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyzvedať, -á, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) vypytovaním, pátraním zisťovať, zhromažďovať údaje, poznatky o niečom skrytom, utajovanom, tajnom: Špehúni vyzvedali vojenské tajnosti. (Fig.) Miško vyzvedal, vypytoval sa, ale Ferko mlčal. (Kuk.)


vyzvedať, -a m. kto sa snaží vyzvedieť tajné, skryté, utajované veci, dôležité pre štát alebo pre jednotlivca; špión: Ku kapitánovi prišli vyzvedači, že na trnavskej ceste vidno čatu jazdcov. (Jégé) Vyzvedač doniesol zvesť. (Rys.);

vyzvedačka, -y, -čiek ž.;

vyzvedačský príd.: v-á banda, v-á centrála; v-é spôsoby (Gráf);

vyzvedačstvo, -a str. činnosť vyzvedača


vyzvedať sa, -á, -ajú nedok. (so spoj. či, na čo, na koho, o kom, od koho, koho) vypytovaním zisťovať; vypytovať sa: Pravotár sa vyzvedal, či zhola nič nemá. (Taj.) Začal som sa vyzvedať na uja Bohdana. (Mor.) Vyzvedali sa o Paľkovi, ale bez výsledku. (Urbk.) Popprosil Darinku, aby sa Paulínky nič nevyzvedala. (Tat.) Doktor sa začal od Ivana vyzvedať. (Fr. Kráľ)

Morfologický analyzátor

vyzvedať nedokonavé sloveso
(ja) vyzvedám VKesa+; (ty) vyzvedáš VKesb+; (on, ona, ono) vyzvedá VKesc+; (my) vyzvedáme VKepa+; (vy) vyzvedáte VKepb+; (oni, ony) vyzvedajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyzvedal VLesam+; (ona) vyzvedala VLesaf+; (ono) vyzvedalo VLesan+; (oni, ony) vyzvedali VLepah+;
(ty) vyzvedaj! VMesb+; (my) vyzvedajme! VMepa+; (vy) vyzvedajte! VMepb+;
(nejako) vyzvedajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor