Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyzvedieť, vyzvedieť sa -vie -vedia -veď! -vedel dok. vypytovaním ap. zistiť: v. tajomstvo od niekoho; v-ď sa, čo sa povráva!

nedok. vyzvedať, vyzvedať sa

1. k vyzvedieť (sa): netaktne sa v.; chodí, v-á, kým sa všetko nedozvie

2. iba vyzvedať pátraním ap. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte; byť vyzvedačom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyzvedať, vyzvedať sa ‑á ‑ajú nedok.

vyzvedať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.


vyzvedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

-edať/86660 27.57: verbá inf. nedok. 5493 odpovedať/1716 zodpovedať/1080 striedať/693 vypovedať/544 predpovedať/453 spovedať/365 vyzvedať/219 predsedať/145 dozvedať/64 prejedať/63 napovedať/50 dopredať/20 vyjedať/17 (7/64)

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


vyzvedať 1. zhromažďovať tajné údaje o inom štáte • robiť špionážhovor. špiónovať: vyzvedá, robí špionáž pre cudziu mocnosť

2. p. vyzvedať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyzvedať, -á, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) vypytovaním, pátraním zisťovať, zhromažďovať údaje, poznatky o niečom skrytom, utajovanom, tajnom: Špehúni vyzvedali vojenské tajnosti. (Fig.) Miško vyzvedal, vypytoval sa, ale Ferko mlčal. (Kuk.)


vyzvedať, -a m. kto sa snaží vyzvedieť tajné, skryté, utajované veci, dôležité pre štát alebo pre jednotlivca; špión: Ku kapitánovi prišli vyzvedači, že na trnavskej ceste vidno čatu jazdcov. (Jégé) Vyzvedač doniesol zvesť. (Rys.);

vyzvedačka, -y, -čiek ž.;

vyzvedačský príd.: v-á banda, v-á centrála; v-é spôsoby (Gráf);

vyzvedačstvo, -a str. činnosť vyzvedača


vyzvedať sa, -á, -ajú nedok. (so spoj. či, na čo, na koho, o kom, od koho, koho) vypytovaním zisťovať; vypytovať sa: Pravotár sa vyzvedal, či zhola nič nemá. (Taj.) Začal som sa vyzvedať na uja Bohdana. (Mor.) Vyzvedali sa o Paľkovi, ale bez výsledku. (Urbk.) Popprosil Darinku, aby sa Paulínky nič nevyzvedala. (Tat.) Doktor sa začal od Ivana vyzvedať. (Fr. Kráľ)

vyzvedieť [-die-, -de-] dk čo vypytovaním zistiť neznáme al. tajné údaje, poznatky: raczite psat, zeby vrzednika Wassi Milostty doma nebylo a w tom ze Wassa Milostt wedomosty zadney neny, ale zase raczite wjzwediet (KRASŇANY 1585); včen po dokonany sweho včenj a spusstenj prinagmeneg geden cely rok wandrowaty musy a cizich lydy mrawj wizwedgetj a skusity musj (PUKANEC 1636); testament, kterižto prigmucze y pred nim sme prečžitali, duwodne wizvedeti chtegicze, gestlj bi we wssetkich čžlankoch ten sam testament zanechati žadal (PREŠOV 1688); radi bi ste wi mne a snad spitati a ode mne wizwedeti, co bi to a gaka bi to mela biti kniha teho rodu Gežissoweho? (MS 1749); omnes expendere casus: wssecky prjčinj dobre wyzweďeti (KS 1763); Jozef hned w cisterny, hned w zalary sedel, cyl Bozi w Egypte neylepe wyzwedel (LP 18. st); vyzvedať ndk čo i bezpredm, vyzvedovať, vyzvedzovať ndk: wssetečka, myessa se, kde se geho nicz nedotycze, y ktere wecy tagene bywaj, nazgaw wiwadczegjce a wyzweczugjce (KoB 1666); král kdiž rozwažowal a wec pilnó wyzwedowal, uďelal gy kóstel, aby skusyl, čo sa bylo stalo (KB 1757); anqviro: odewssad wyhlédáwám, wyptáwám se, wyzwedugem; experior: skusugem, okusugem, wyzwedugem (KS 1763); takto seba on (poddaný) hágí, kďiž we swátosťi pokáňá o podobních škodách bíwá wizwedan; gak wizwedan, tázan nebíwá, setwi stý sa sám o tom prežaluwáwá (BN 1790); vyzvedúvať frekv: dnežneho dne prinducze do osady nasseg ordinarius nass processualsky pan služny spolu aj s panom stolicžnim boženikom a wizweduwaly, zdaliž wedla milostiweho urbarskeho urizena roboti panske wikonawame (H. KRUPÁ 1770); vyzvedieť sa dk vypytovaním sa dozvedieť niečo neznáme: od neho se wyzwiem, a czo by proty W. M. bylo, nedopustym czinity (KRASŇANY 1585); sme se od wasseho posla wizwedelj yako bi se W. M. mela ((TRENČÍN) 1607); prosi ma, abi som sa wizwedel dobre a odpisal (H. STRHÁRE 1700); bil bich sa musil predňe wizweďeťi, gaké ňessťesťý gsa prihoďilo (BR 1785); Herodes zmordowal djtky podle času, na ktery sa byl wyzwedel od mudrcuw (Le 18. st); vyzvedať sa, vyzvedovať sa ndk čo, na čo, na koho, od koho, koho (vypytovaním) zisťovať, vypytovať sa: vyrozumeli jsme, jak se od nas, odevšeckej dediny vyzvedujete proč a pro kteru pričinu richtara nechceme mit za richtara (B. LEHOTA 1623 LP); wseljgako sem se wyzwedal, ale Geho Milost ynacze nepowydala, len yako Waseg Milosty pyse (M. KAMEŇ 1695); tehdy poslal král a wyzwedowal se, která by to byla žena (KB 1757); podobnym tess spusobem čina nosati ludia, kteri na sebe zapominagice, o ginssich skutkoch obicag magu skumati a se wizwedowati (MS 1758); investigo: wyhledáwám, wyzwedugem se, wyptáwám se, wykussugem (KS 1763); dokonalím duchovním riďitelum ňeňi dosť, že s kazatedlňice každý svátek kričá, osobitňe každího skusujú, každího sa vizvedajíc, či zná, čo znaťi musí anebo ňé (BR 1785); nech sa od seba wizwedá: odkúd bil ten prwný strom, s nehož tento gistý semena, aneb koreňa plemenem pochází? (BN 1789); vyzvedávať sa, vyzvedúvať sa frekv: toho času byla prytomna y Jakuba Hlawače gyž nebosstyka druha manželka pred pany, od kteregžto se wyzweduwaly, ktere by gesste pry neg nebosstyčkeg Christieny Lacowiech se wecy nachazely (S. ĽUPČA 1603); wie-ly swedok, žeby tenže mlinar pomedzi kone hradisstske chodil a žeby se wizweduwal w ten čas, ktere su kone predmenuwaneho Kowača a Palissa (ROVŇANY 1753); neobracagťe sa k bosorákum, aniž sa wizwedáwagťe nečo od hadačuw, abi sťe bili posskwrňený skrze ních (BN 1790); tak mi musime se od ginych wizweduwat a spitowat, ktereg cesty se držeti mame (MK 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu