vyzvať -e -ú dok. dať pokyn, príkaz urobiť niečo: v. partnera na súťaž, v. niekoho na súboj; v-li ho, aby hovoril;
nedok. vyzývať -a
osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť sa • privravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťu • nár. prizvať sa (Gabaj) • pustiť sa/dať sa do reči • nadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi! • prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegom • ohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľa • kniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy
2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadať • poprosiť • obrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradili • hovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžem • vyzvať: vyzval ma spolupracovať • kniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy
3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovať • pomenovať • nazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho
4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujať • zaujať pozornosť • vyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerých • zasiahnuť • zapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťou • prihovoriť sa • privravieť sa • kniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbou • nájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími
poprosiť zdvorilo, úctivo predložiť niekomu nejakú požiadavku, žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • popýtať: poprosiť, popýtať niekoho o pomoc; poprosila, popýtala matku o odpustenie • expr. poproskať: dieťa ma pekne poproskalo • zaprosiť • zapýtať (vysloviť prosbu, žiadosť): zaprosil si trochu jedla; dám mu, koľko za robotu zapýta; chlapec si zapýtal z ovocia v košíku • požiadať (vysloviť žiadosť): slušne ma požiadali, aby som opustil miestnosť • hovor. osloviť: sused ma oslovil, či by som mu nepomohol • vyzvať (rázne vysloviť žiadosť, dať pokyn, príkaz na niečo): vyzvali ho, aby svedčil
požiadať vysloviť al. písomne vyjadriť žiadosť, požiadavku • popýtať: požiadať, popýtať o pomoc, o podporu; požiadať, popýtať dievča o ruku • poprosiť (vyjadriť prosbu): poprosila o dovolenie sadnúť si • expr. poproskať (o dieťati) • vypýtať (požiadať od niekoho niečo): vypýtať dievča do tanca • zapýtať (požiadať istú sumu): zaplatím, koľko si zapýtajú • vyzvať (požiadať o urobenie niečoho): vyzvať všetkých účastníkov, aby prišli načas • hovor. osloviť (požiadať o splnenie niečoho): v tej záležitosti treba osloviť viacerých vplyvných ľudí
vyzvať p. požiadať
vyzvať, -zve, -zvú, rozk. -zvi dok.
1. (koho) dať niekomu príkaz, pokyn, aby niečo urobil: v. niekoho na súťaž, v. niekoho do tanca, v. niekoho na súboj; v. niekoho do boja; v. niekoho za pasy (Zúb.); Vyzval ma, aby som napísal niečo. (Kuk.) Vyzval ich, aby platili. (Taj.) Mikuš, čo sa robí? Hovor! vyzval ho spokojne. (Hor.)
2. kniž. zried. (čo) podnietiť, vyvolať: Tys’ z chlapectva mužnosť vyzvala. (Sládk.);
nedok. vyzývať
vyzývať, -a, -ajú nedok.
1. (koho) dávať niekomu výzvu, pokyn, aby niečo urobil; nabádať: v. niekoho na súťaž, na súboj, do tanca; v. niekoho do boja; Vyzývam ťa, aby si prišiel za štyri dni. (Jégé) Báseň vyzýva k jednote pracujúcich s armádou. (Sev.) Kovára, ktorý si rád prihne, netreba vyzývať dva razy (Zúb.) netreba ho ponúkať.
2. (koho) podnecovať, dráždiť, provokovať: Pozrela naň iskriacim okom, akoby ho vyzývala. (Kuk.) Noc leží sladká a vášnivo vyzýva. (Jil.)
3. kniž. zried. (koho, čo) vyvolávať, volať: Čo nás do krajov vyzýva? (Sládk.) Tu je jadro národa vyzývajúce ho z okov. (Hviezd.);
dok. k 1, 3 vyzvať