vyznamenanie -ia s.
1. prejav úcty a vážnosti, vyznačenie, pocta: vaša dôvera je pre nás v-ím
2. ver. ocenenie zásluh al. vynikajúcich činov; medaila ako prejav tohto ocenenia: vojenské, štátne v., dostať v.; nosiť v.
3. najvyššie ohodnotenie prospechu (v škole): skončiť štúdium s v-ím
□ udeliť v. vyznamenať
cena 1. meradlo potrebnosti, užitočnosti a ocenenia • hodnota • význam: cenu, hodnotu, význam tohto činu zatiaľ nevieme odhadnúť • závažnosť • dôležitosť: uberá to na závažnosti, dôležitosti skutku • cennosť • vzácnosť: cennosť, vzácnosť osobnosti učiteľa
2. odplata za prácu mimoriadneho významu • ocenenie: neuspokojil sa s nespravodlivou cenou, s nespravodlivým ocenením • vyznamenanie • odmena: dostať vyznamenanie za statočnosť; finančná odmena za preklad
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
vyznamenanie, -ia str.
1. prejav úcty a vážnosti, vyznačenie, pocta: Dôvera je pre Pava veľké vyznamenanie. (Heč.)
2. hovor. vonkajší prejav uznania za vynikajúce činy a zásluhy (napr. medaila): udeliť, dať, dostať v.; Vojaci neprestávali snívať o vyznamenaní, o zlatých medailách. (Urb.)
3. veľmi dobrý prospech v škole al. pri skúškach: maturovať s vyznamenaním; Skončil techniku s vyznamenaním. (Vaj.); škol. prospel s vyznamenaním
(jedno) vyznamenanie; (bez) vyznamenania; (k) vyznamenaniu; (vidím) vyznamenanie; (hej) vyznamenanie!; (o) vyznamenaní; (s) vyznamenaním;
(dve) vyznamenania; (bez) vyznamenaní; (k) vyznamenaniam; (vidím) vyznamenania; (hej) vyznamenania!; (o) vyznamenaniach; (s) vyznamenaniami;