Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;

nedok. vyznávať -a

1. k vyznať

2. hlásiť sa k niečomu: v. liberalizmus, v. mravné hodnoty, vieru v Boha

// vyznať sa1: v. sa zo svojich citov;

nedok. vyznávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyznať ‑á ‑ajú dok.; vyznať sa (prejaviť sa)
vyznať sa ‑á ‑ajú nedok. (ovládať, rozumieť)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vyznať sa1 p. vyznať, priznať sa 1


vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyznať, -á, -ajú dok. (čo) prejaviť, vyjaviť; priznať sa k niečomu: v. lásku niekomu; v. pravdu povedať; Nič som netajil, všetko som vyznal. (Pal.) Odhodlávam sa vyznať svoje city. (Vaj.) Vyznaj, že si zabil! (Záb.) Písomne sa také čosi ľahšie vyzná ako ústne. (Tim) Presvedčili sa, že sa majú radi, a vyznali si to s patričnou rozvahou. (Jégé);

nedok. vyznávať

|| vyznať sa1 (z čoho i bezpredm.) priznať sa k niečomu, vyspovedať sa: Zo všetkého sa Gregorovi vyzná. (Jil.) Čosi ju núti, aby sa vyznala. (Kuk.);

nedok. vyznávať sa


vyznať sa2, -á, -ajú nedok.

1. (v čom, zried. okolo čoho i pri čom) rozumieť sa niečomu, dobre niečo vedieť, ovládať niečo, byť schopný niečo robiť: Zvara sa vyzná v liečení. (Hor.) V počtoch sa vyznal. (Taj.) Žiada sa, aby sa vyznali v remesle. (Heč.) Páni, tí sa v pití vyznajú. (Zgur.) Vyznali sa okolo statku. (Taj.) Pri juncoch sa vyzná. (Kuk.)

2. (v čom) vedieť sa niekde orientovať: v. sa v meste; Potme sa v hore nevyznáš. (Janč.) Stará cesta, poznáva ju! Tu sa už vyzná. (Fel.)

expr. v. sa v tlačenici, v motanici vedieť si rady v zložitej situácii;

3. (v kom) rozumieť niekomu, chápať niekoho: Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); expr. Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); expr. Parom sa vyzná vo vás (Heč.) nikto vám nerozumie. Vo vás sa ani čert nevyzná (Skal.) nikto vám nerozumie.


vyznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i so spoj. že) prejavovať, vyjavovať; priznávať sa k niečomu: v. niekomu lásku; Aj nenávisť musím vyznávať. (Barč) Úprimne vyznávam, že som nebol hrdý. (Čaj.)

2. (čo, koho) hlásiť sa k niečomu, k niekomu (obyč. k nejakému svetonázoru). Svetonázor, ktorý sme aj my vyznávali... (Novom.) Nútili ich vyznávať náuky o rase. (Urb.); v. boha;

dok. k 1 vyznať

|| vyznávať sa (z čoho) priznávať sa k niečomu, spovedať sa z niečoho: Vyznáva sa zo svojich citov. (Jil.) Vyznáva sa z hriechov. (Bedn.);

dok. vyznať sa1

Morfologický analyzátor

vyznať dokonavé sloveso
(ja) vyznám VKdsa+; (ty) vyznáš VKdsb+; (on, ona, ono) vyzná VKdsc+; (my) vyznáme VKdpa+; (vy) vyznáte VKdpb+; (oni, ony) vyznajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyznal VLdsam+; (ona) vyznala VLdsaf+; (ono) vyznalo VLdsan+; (oni, ony) vyznali VLdpah+;
(ty) vyznaj! VMdsb+; (my) vyznajme! VMdpa+; (vy) vyznajte! VMdpb+;
(nejako) vyznajúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor