Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vyznať dok. slovami prejaviť, priznať: v. lásku dievčaťu, otvorene v. pravdu;

nedok. vyznávať -a

1. k vyznať

2. hlásiť sa k niečomu: v. liberalizmus, v. mravné hodnoty, vieru v Boha

// vyznať sa1: v. sa zo svojich citov;

nedok. vyznávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyznať ‑á ‑ajú dok.; vyznať sa (prejaviť sa)
vyznať sa ‑á ‑ajú nedok. (ovládať, rozumieť)

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

vyznať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

vyznať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -najúci sa -nanie sa nedok. (chápať, rozumieť)

vyznať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok. (prejaviť sa; priznať sa k niečomu)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slova • rozumieť: nerozumiem, čo tým myslíš • uvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehral • brať • vykladať si • vysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobne • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín) • vidieť • nazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

p. aj koncipovať

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopenie • mať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenie • rozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali ho • vyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi

orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať sa • mať rozhľad • mať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľad • byť informovaný: v odbore je dobre informovaný • rozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sa • zacieľovať sa • upriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakoviny • sústreďovať sa • smerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mieru • kniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmy • poznať: pozná len vlastný prospech

priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznal • kniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahu • vyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznal • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosť • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkosti • popriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásil • prihovoriť sa • privravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravel • popriznávať sa • poprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvám • expr. pritrizniť sa (Kukučín)

priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspech • uznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správne • kniž. doznať: doznať svoju vinu • priznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeži • vyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje city • expr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedala • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápi • zveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvo • práv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celé • pririeknuť • pripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom

rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíš • vidieť • kniž. ponímať: správne videl, ponímal veci • vyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiach • brať • vykladať si • vysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slová • zastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápe • mať porozumenie • mať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnaký • byť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajedno • nájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

4. p. vyznať sa2 1, 2

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vyznať sa1 p. vyznať, priznať sa 1

vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z viery • priznať • priznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechu • prejaviť • vyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravdu • prihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmu • kniž. doznať: doznať svoju vinu • vyspovedať sa (vyznať hriechy)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyznať, -á, -ajú dok. (čo) prejaviť, vyjaviť; priznať sa k niečomu: v. lásku niekomu; v. pravdu povedať; Nič som netajil, všetko som vyznal. (Pal.) Odhodlávam sa vyznať svoje city. (Vaj.) Vyznaj, že si zabil! (Záb.) Písomne sa také čosi ľahšie vyzná ako ústne. (Tim) Presvedčili sa, že sa majú radi, a vyznali si to s patričnou rozvahou. (Jégé);

nedok. vyznávať

|| vyznať sa1 (z čoho i bezpredm.) priznať sa k niečomu, vyspovedať sa: Zo všetkého sa Gregorovi vyzná. (Jil.) Čosi ju núti, aby sa vyznala. (Kuk.);

nedok. vyznávať sa

vyznať sa2, -á, -ajú nedok.

1. (v čom, zried. okolo čoho i pri čom) rozumieť sa niečomu, dobre niečo vedieť, ovládať niečo, byť schopný niečo robiť: Zvara sa vyzná v liečení. (Hor.) V počtoch sa vyznal. (Taj.) Žiada sa, aby sa vyznali v remesle. (Heč.) Páni, tí sa v pití vyznajú. (Zgur.) Vyznali sa okolo statku. (Taj.) Pri juncoch sa vyzná. (Kuk.)

2. (v čom) vedieť sa niekde orientovať: v. sa v meste; Potme sa v hore nevyznáš. (Janč.) Stará cesta, poznáva ju! Tu sa už vyzná. (Fel.)

● expr. v. sa v tlačenici, v motanici vedieť si rady v zložitej situácii;

3. (v kom) rozumieť niekomu, chápať niekoho: Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); expr. Nevyznal sa sám v sebe. (Min.); expr. Parom sa vyzná vo vás (Heč.) nikto vám nerozumie. Vo vás sa ani čert nevyzná (Skal.) nikto vám nerozumie.

vyznávať, -a, -ajú nedok.

1. (čo i so spoj. že) prejavovať, vyjavovať; priznávať sa k niečomu: v. niekomu lásku; Aj nenávisť musím vyznávať. (Barč) Úprimne vyznávam, že som nebol hrdý. (Čaj.)

2. (čo, koho) hlásiť sa k niečomu, k niekomu (obyč. k nejakému svetonázoru). Svetonázor, ktorý sme aj my vyznávali... (Novom.) Nútili ich vyznávať náuky o rase. (Urb.); v. boha;

dok. k 1 vyznať

|| vyznávať sa (z čoho) priznávať sa k niečomu, spovedať sa z niečoho: Vyznáva sa zo svojich citov. (Jil.) Vyznáva sa z hriechov. (Bedn.);

dok. vyznať sa1

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

vyznať dk
1. čo prejaviť, vyjaviť; priznať sa k niečomu: wyznal gest giz menowany Lukacz, ze gest prodal ffoytstwie w Domanizi z swey dobrey wuole (ŽILINA 1472 SČL); czos by ti zloczynczy wyznali, gim toho wypis dati rozkaziess (BRATISLAVA 1526); Abraham Žyd wyznal, že on wicz korenia neopowedel, krome deset ffuntow (PÚCHOV 1610); Daniel, gestly ma conscientiu a dobre swedomy, musy wiznat, co pysal, abych toliko gemu promotiu dawal, pokud w sskolach zustawa (PREŠOV 1666); confessus amorem: wyznal lásku; fateri de se, de scelere, delicta: wyznati hrjchj (KS 1763); (Ján) wyznal: že gá negsem Krystus (Le 18. st)
L. vedľa prísahy v. prísažne: nech wizna y to swedek, čuokolwek usstipneho slissal proti dobremu gmenu tohože p. Jossth Laczlawa od p. Jussth Jánossa swedek pod swim dobrym swedomym wedle prysahy nech wizna (NECPALY 1749)
2. koho, čo hlásiť sa k niekomu, k niečomu: kdo mne (Ježiša Krista) wizna pred lidmy, wiznam ya geho pred otcem mogim milim nebeskim (TC 1631); toto ditatko any modlit, any wiry sweg wiznat, any zmluwu z Panem Bohem učinit nemuže (AgS 1708); zakonik netoliko premožen gest, ale y k wjre priweden, že potomne poznal prawdu a wjznal Krista Pana; odpowedely (farizeji a zákonníci) syce, ale welmi nedokonale, nebo wyznali geho bitj toliko puhym člowekem (CS 18. st); -ávať ndk
1. k 1: ya, richtar Ssteffan, Welikeho Thomasse syn, sedycze z uplnu raddu swu, wyznawame, kterak gest pristupil pred nasse cztne prawo vcztiwy spolumesstienin nass menem Jan, Gregurcze ssewcze syn (P. ĽUPČA 1512); ja, Orssola Nikloska, aczprawe na tele mdla a nemoczna, wssak že na smislu, swedomy a dussy zdrawa, wiznawam s stimto(!) testamentom, že Falteri Razman dal mne pred sebe pozwati (JELŠAVA 1595 E); timto nassim psanim a zapysem pokognim wyznawame, ponewadz Girik Cholwad, spolusused nass g(es)t pokrwnik cztwrty druheg, kteru vziwal sam Lawrincz Ssramko (SLIAČE 1597); my, richtar a ostatni poddani cisarski valalu Koišova vyznavame skrze tento zapis, že v tomto roku 1689 na arendu nemohli sme nič hotovych penezi panom svojim oddat (KOJŠOV 1689 LP); nagemny swedek falessne prisahi predáwa, když y to, o čem neslychal, za prawdu wiznáwa (GV 1755); fateor: wyznáwám, spowjdám se, priznáwám se (KS 1763)
2. k 2: o, wssemohuczy, wecžny a milosrdny Pane Bože, Otcže nass mily nebesky, wiznawame tebe z uprymych srdcz nassijch (BAg 1585); my pak lide krestianssty wedle regule a prawydla Slowa Božiho werime a wiznawame Pana Krista biti nassim panem (TC 1631); te, neymocnegssj Bože, sameho wyznawame w teto swate modlitbe (KK 1709); bludne domneňý ge to, že čožkoli bi kdo wiznáwal, to mu na spasseňý nepresskoďý (PP 1734); ne toliko potagemne, ale y zgawne wyznáwat se má wjra (BlR 18. st)
3. čo, koho kým, za koho uznávať, považovať: na tvoju szlávu se zchádzaju, panom szvim tze (Spasiteľa) viznávaju (HPS 1752); newinnost gim nedopustila, aby obraz kamenný, aneb drewený za prawého Boha wyznáwali (s. l. 1777); (hodný) kdiž sedj, nebo stogj, nebo kdiž leži, wždicky seba za nehódného wyznáwa (BlR 18. st)
4. čo, čím konať niečo, zaoberať sa niečím, pestovať niečo: artem exercere: remeslo nasledowati, wykonáwati, wyznáwati (WU 1750); repraesento: wiobrazuji, wiznawam (ML 1779); vyznať sa dk z čoho i bezpredm. priznať sa, vyspovedať sa: rychtar sa wiznal, že widel na Gyrikowy Czertowy na čele krw (ABRAMOVÁ 1596); pani Ssunika wetssj rowass vkazala na tu zem, totizto fl 22, a tolko newidala, gako sa wiznala gegjch matka na smrtedlneg posteli (RUŽOMBEROK 1657); wge o tom fatens, že Yankovits Miklosova neboha žena penize svemu muzovy bravala, lebo sa pred fatensom sama wiznala (JASENICA 1704); gestlj se sprawedliwe a želnie wizname namestkowj Božimu z hrichuw swich, wernj a sprawedliwj gest Pan Buh, že nam odpustj hrichj nasse (KT 1753); (Ján Mokrý) viznal na svu dussu, ze zadneho napozustal dluhu (P. BYSTRICA 1756); Martin a Gabor na mesky dom powolani bili a tak se ustne swimi gaziki wiznali (PUKANEC 1769); -ávať sa ndk: ya, hriessny a biedny cžlowek, wiznawam se z mogijch wsseczkych hriechow (BAg 1585); ja, Vester Isaak, wyznawam sa swym wlasnym psany(m), zie ten gysty grunt, ktery Petro Bartoss darowal, swuoy (je) (BÁTOVCE 1601); spowed swata nic gineho neny, len toliko wiznawat se pred Panem Bohem swogich hrychuw, gich želety a potom vtekaty se ku Krystu (AgS 1708); mnozy se pri swatej spowedi ňewyznawaju, když myselne hrychi za ňic sobe pokladaju (CDu 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyznať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

a ako sa vyznať ≈ et comment se reconnaître
ako dobre sa vyznal ≈ comme il connaissait bien
dokonale vyznal v prielivoch ≈ parfaitement les passes de
tri roky a vyznali sa ≈ trois ans et étaient

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

ho objala a vyznala ≈ ho objala a vyznala
Nehreš sa vyznal v ≈ Neklej se vyznal v
sa vyznal v nahováračkách ≈ se vyznal v namlouvání
sa vyzná v remesle ≈ se vyzná v řemesle
slúžka sa vyzná v ≈ služka se vyzná v
starý vojak sa vyznal ≈ starý voják se vyznal
vyzná, páni a dámy ≈ vyzná, pánové a dámy
Vyznáš sa na Plaveckom ≈ Vyznáš se na Plaveckém
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a vyznal sa na ≈ and he knew the
dobre vyzná v anatómii ≈ well up in anatomy
povedal, naozaj sa vyznal ≈ said, he really knew
sa tu dobre vyznal ≈ knew the place well
sa vyzná v medzinárodnej ≈ man knows the international
sa vyzná vo výskume ≈ is adept at research
Ver mi, vyznám sa ≈ Trust me, I know
zbraniach a brnení vyzná ≈ knows arms and armor
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu