Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyzerať1 nedok.

1. mať istý výzor, vzhľad: v. dobre, zle, nápadne, v. chorý, v-á ako starec, v-á na podvodníka; expr. ako to v-š? ale v-š! výrazy nespokojnosti

2. zdať sa (význ. 2), javiť sa: situácia v-á beznádejne; (to) v-á na dážď

iron. pekne, dobre v-me! zle je s nami


vyzrieť1 -ie -ú dok.

1. pozrieť smerom von: v. z obloka

2. v očakávaní pozrieť: ísť pred dom v. návštevu;

nedok. vyzerať2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyzerať ‑á ‑ajú nedok.

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešeniazapríčiňovaťrobiťarch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľzaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlakuprivolávaťprivodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťažprinášaťdonášaťnavodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodnépripadaťjaviť savidieť saprichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemnáukazovať sapredstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačitovyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývaťúčinkovaťmať vplyvmať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľpracovaťhovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizáciekniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutísubšt. serepľovať


pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť


trčať 1. presahovať cez niečo do výšky al. nabok • prečnievaťvyčnievaťvytŕčať: hlava mu trčí, prečnieva nad ostatnými; zo steny trčí, vyčnieva, vytŕča klinecodstávať (trčať von): uši mu odstávajúhovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať: z perinky dieťaťu vykúkajú nôžkyhovor. vyzerať: spod sukne vyzerá spodničkaukazovať sa: čosi sa tu ukazuje

2. p. čnieť 3. p. viaznuť 1, kvočať 2


vidieť sa 1. budiť nejaký dojem • javiť sazdať sa: videl sa mi, zdal sa mi unavený; zdá sa mi, javí sa mi to zbytočné; svet sa mu vidí, javí krásnypozdávať sapripadaťprichodiť: pozdávalo sa mi, že niečo počujem; všetko mi prichodilo ako senmariť sa (v neurčitých obrysoch): marila sa mu jej podobavyzerať: situácia vyzerá beznádejne

2. vzbudzovať pozitívny dojem (v zápore negatívny dojem) • páčiť saľúbiť sa: to sa mi nevidí, nepáčipozdávať sazdať sarátať sa: tá myšlienka sa mi pozdávala, rátala; nezdá sa mi tovyhovovať (nejakým požiadavkám) • byť vhod/vhodný: ten termín nám vyhovuje, je nám vhod


vyzerať1 1. mať istý výzor, vzhľad • pôsobiť (budiť istý dojem): vyzerať, pôsobiť ustato, sviežo, peknepripadaťzdať sa: chlapec sa mi zdal, pripadal mi starší, ako bol v skutočnosti

2. p. zdať sa 2


vyzerať2 1. chvíľami sa dívať odniekiaľ von • hovor.: vykúkaťvykukovaťvykukávať: vyzerá, vykúka z úzkeho oblôčikapozerať: pozerá (chvíľami) na oblohuexpr.: vyzízaťvyzizovať: deti zvedavo vyzízajúzastar. vyhliadať (Rázus)

2. hľadieť v očakávaní niečoho • čakaťočakávať: túžobne vyzerá, čaká, očakáva syna

3. p. trčať 1


zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasienazdávať sadomnievať sapredpokladaťmyslieť simieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadkumať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sajaviť sapripadaťprichodiťprichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známazastaráv. predchodiť: predchodí si všemocnýukazovať sapredstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinnávyzeraťpôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať savidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidípáčiť saľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počulpliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vypadať2, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. vyzerať


vyzerať1, -á, -ajú nedok.

1. každú chvíľu pozerať odniekiaľ al. niekam, vykukovať: Soňa vyzerala oblokom. (Jégé) Mišo vyzerá z pôjda. (Laz.) Nesvedčilo mladému dievčaťu vyzerať na cestu. (Vans.)

2. (koho, čo) s očakávaním, s túžbou sa dívať, hľadieť, či nejde ten, koho očakávame, či sa nezjavuje to, čo čakáme: S uplakanými očami vyzerala svojho syna. (Zúb.) Trebárs je zaoblačené, vyzerajú (deti) prvú hviezdu. (Taj.) Paľko vyzeral si tanečnicu (Kuk.) zrakom si vyberal.

3. hovor. (o veciach) byť viditeľný, ukazovať sa, vyčnievať: Spod sukničky vyzerali bosé nôžky. (Šteinh.) Spod nej (kôry) vyzerá holé drevo. (Kuk.); pren. Akoby z tých očí strach vyzeral (Hor.) sú plné strachu.

4. hovor. smerovať, byť obrátený. Moja spálňa vyzerala dvoma oblokmi na dvor. (Jégé);

dok. k 1-3 vyzrieť1


vyzerať2, -a, -ajú nedok.

1. mať istý vzhľad, výzor: v. dobre, zle, mlado, smiešne, pekne, nahnevano; Žena vyzerala pôvabne. (Tomášč.) Vyzeral ako štrnásťročný chlapec. (Taj.) Ten chlap vyzerá na partizána. (Tomašč.) „Ale vyzeráte!“ smeje sa ona. (Tim.) Vrcholky hôr vyzerali ani z cukru (Mor.) boli biele.

2. zdať sa, javiť sa, ukazovať sa: Vyzerá to, ako keby Rusi ustúpili. (Heč.) Situácia vyzerala zle. (Sev.) Vyzeralo to, že nechcú s nami ísť. (Ondr.)

iron. pekne (krásne) vyzeráme! (so zvolacou intonáciou) zle je s nami, zle sme dopadli


vyzrieť1, -zrie, -zrú, -zrel dok.

1. pozrieť sa odniekiaľ von al. niekam: v. z okna, v. oblokom na ulicu, na cestu; Drak vyzrie z diery. (Dobš.)

2. (koho) s očakávaním, s túžbou sa pozerať, pozrieť, či nejde ten, koho čakáme: Vyšiel predo dvere vyzrieť svojho syna. (Bod.)

3. zried. vyzrieť (si) (koho) vyhliadnuť (si), vybrať (si): Pomenuj toho, ktorého si pre mňa vyzrela) (Tim.) Tŕpne, či práve jeho nechce si vyzrieť za otca. (Urb.)

4. zried. (čo) pozrieť, obzrieť: Musí premerať steny, vyzrieť, kde čo spravil. (Taj.);

nedok. k 1, 2 vyzerať1

Morfologický analyzátor

vyzerať nedokonavé sloveso
(ja) vyzerám VKesa+; (ty) vyzeráš VKesb+; (on, ona, ono) vyzerá VKesc+; (my) vyzeráme VKepa+; (vy) vyzeráte VKepb+; (oni, ony) vyzerajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyzeral VLesam+; (ona) vyzerala VLesaf+; (ono) vyzeralo VLesan+; (oni, ony) vyzerali VLepah+;
(ty) vyzeraj! VMesb+; (my) vyzerajme! VMepa+; (vy) vyzerajte! VMepb+;
(nejako) vyzerajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor