vyzdvihnúť -e -ú -hol dok.
1. zodvihnúť: v. dieťa do výšky
2. vybrať niečo uschované, deponované: v. kufor z úschovne, peniaze v banke
3. zdôrazniť, podčiarknuť: v-l jeho zásluhy, v. význam niečoho;
nedok. vyzdvihovať
vyzdvihovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok.
akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvuk • prízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabiky • zdôrazňovať • podčiarkovať • vyzdvihovať • podťahovať • vypichovať • hovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienku • expr. priklincúvať • hovor. pritláčať
vyzdvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.
1. (čo, koho) dostať do výšky, hore: vyzdvihnúť, zdvihnúť, zodvihnúť: Starý Praskovský vyzdvihol odmietavo ruky. (Jégé) Vzal ju ako pierko a vyzdvihol na koňa. (Hor.)
2. trochu zastar. (koho, čo) povýšiť, povzniesť: Preto som zhrešil, aby som teba do slávy vyzdvihol. (J. Mat.) Urážala ženu, ktorú ešte včera vy zdvihla. (Letz) Spojili sa v jednej reči a túto na reč kníh vyzdvihli. (Štúr)
3. (čo) vybrať niečo deponované (napr. peniaze v banke, list na pošte ap.): Jablonský neváhal vyzdvihnúť veľké sumy. (Vaj.) Mám čosi v hotovosti. Treba iba ísť vyzdvihnúť. (Kuk.)
4. (čo) zdôrazniť, podčiarknuť: Vyzdvihol krásne činy osadenstva v povstaní. (Fr. Kráľ) Treba vyzdvihnúť, že len máloktorá má klobúk. (Kuk.)
5. zastar. (koho) suspendovať: Konečne podarilo sa ho potrestať, vyzdvihli ho z úradu. (Vans.);
nedok. k 1, 53, 4 vyzdvihovať, -uje, -ujú
|| vyzdvihnúť sa zodvihnúť sa, zdvihnúť sa: Potocký sa na sedadle vyzdvihol. (Kal.);
nedok. vyzdvihovať sa