vyzuť -je -jú dok.
1. dať dolu (obuv), zobuť: v. si topánky
2. zbaviť obuvi, zobuť: v. dieťa; v. sa z čižiem;
nedok. vyzúvať -a
// vyzuť sa
1. (o obuvi) uvoľniť sa a spadnúť z nohy: v-li sa mu papuče
2. hovor. expr. zbaviť sa, vymaniť sa: v. sa zo zodpovednosti;
nedok. vyzúvať sa
vyzuť, -uje, -ujú dok.
1. (čo) sňať, dať dolu z nôh obuv, zobuť: v. topánky, kapce, čižmy, ponožky, papuče;
2. (koho, koho z čoho) sňať, dať niekomu dolu z nôh obuv, zobuť: v. dieťa; v. niekoho z topánok; Vyzuj si ho (muža) a odvleč do pitvora. (Jil.);
nedok. vyzúvať, -a, -ajú
|| vyzúť sa
1. sňať, dať si dolu z nôh obuv, zobuť sa: Baganče ma tlačili a len-len že som sa nevyzul. (Jes.)
2. (o obuvi) uvoľniť sa a spadnúť z nohy: topánka sa mi vyzula;
3. hovor. expr. (z čoho) vyprostiť sa, vymaniť sa, oslobodiť sa od niečoho: v. sa zo zodpovednosti, z povinnosti; Z celej veci som sa lžou šťastne vyzul. (Urb.);
vyzúvať, vyzúvať sa p. vyzuť, vyzuť sa