vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vyvrcholenie p. vrchol 2
vyvrcholenie, -ia str. dosiahnutie vrcholu, najväčšej intenzity: Bola to práca vzrušujúca — najkrajšie vyvrcholenie dňa. (Zúb.)
(jedno) vyvrcholenie; (bez) vyvrcholenia; (k) vyvrcholeniu; (vidím) vyvrcholenie; (hej) vyvrcholenie!; (o) vyvrcholení; (s) vyvrcholením;
(tri) vyvrcholenia; (bez) vyvrcholení; (k) vyvrcholeniam; (vidím) vyvrcholenia; (hej) vyvrcholenia!; (o) vyvrcholeniach; (s) vyvrcholeniami;