Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyvrátiť1 -i dok.

1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von; v. stojan prevrátiť, prevrhnúť

2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);

pren. kniž. v. všetko do základov úplne zničiť

3. obrátiť naopak: v. vrecká

4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;

nedok. vyvracať2 -ia

// vyvrátiť sa

1. vychýliť sa zo zákl. polohy: hlava sa mu v-la dozadu; kočík sa v-l prevrátil

2. po prudkom náraze ap. sa uvoľniť zo základov: plot sa (pri búrke) v-l

3. obrátiť sa naopak: rukáv sa v-l;

nedok. vyvracať sa2


vyvrátiť2 -i dok. vyvracať1, vydáviť: v. obed

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvrátiť ‑i ‑ia dok. (prevrátiť); vyvrátiť sa
vyvrátiť ‑i ‑ia dok. (vydáviť)

vyvrátiť sa -ti sa -tia sa vyvráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.


vyvrátiť -ti -tia vyvráť! -til -tiac -tený -tenie dok. (vydáviť)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dementovať úradne vyhlásiť niečo za nepravdivé • poprieť: dementoval, poprel vyhlásenie publikované v tlačivyvrátiť (s použitím argumentov): vyvrátiť obvinenie partnera


narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprelnepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odbojiodtajiťzatajiťutajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vieuprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísťhovor.: oddiskutovaťodškriepiťoddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedalavyvrátiťpodvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu


prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora)preklopiť: preklopiť cesto na doskupregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalejpoprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúťprevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vrátavyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopyhovor.: prekotiťvykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!expr.: prekopŕcnuťprekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcolzried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekomzhodiťzvaliťzrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakolpresotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicuprevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranupoprevracaťpoprevŕhať (viac vecí, viackrát)


skrútiť 1. krútením spojiť do tesného celku • stočiť: skrútiť, stočiť pokrovec, papierzvinúťzviť (do šúľka al. do klbka): zvinúť plachtu; zvinúť vlnu, drôtzakrútiťzatočiť (do šúľka): pokropenú bielizeň zakrútila, zatočilazrolovaťzošúľať (do šúľka): zrolovať deku, novinyzvaľkať (skrútiť do podoby valca): zvaľkať prikrývkuzmotať (do klbka al. do pradena): zmotať priadzupokrútiťpostáčaťposkrúcať (postupne, viac vecí): postáčať, poskrúcať drôtyušúľať (cigaretu) • hovor. zbaliť: zbaliť dekuposúkať (skrútiť priadzu na nite): pren. posúkať si fúzy

2. vychýliť z pôvodnej polohy, urobiť s niečím pohyb okolo osi; zmeniť doterajší smer • stočiťskrútnuť: skrútiť, skrútnuť kľúč vo dverách; stočiť, skrútiť volant doľavapokrútiť: pokrútiť kľukouzvrtnúťotočiť: zvrtnúť, otočiť vypínačom; voz zvrtnúť, otočiť do opačného smeruvykrútiťvytočiť (krútením dať smer von): fúzy si vykrútil dohora; vytočiť driekvyvrátiť (vychýliť z normálnej polohy): vyvrátiť hlavu


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


vyhovoriť presviedčaním priviesť k zmene názoru • vyvravieť: dať si vyhovoriť, vyvravieť ženburozhovoriťrozvravieť: rozhovoriť, rozvravieť dakomu pocit krivdyodhovoriť: odhovorili ma od cestyfraz. expr. vytĺcť/vybiť z hlavy: nik mu nevytlčie z hlavy plán odísť prečvyvrátiťpodvrátiť (dokázať nesprávnosť niečoho): hľadia mi vyvrátiť, podvrátiť moju predstavu o veci

porov. aj prehovoriť


vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

4. p. vyrušiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvracať1, -ia, -ajú nedok. (čo)

1. vychyľovať, vykláňať z normálnej polohy, z normálneho smeru; točiť, vytáčať: v. hlavu, v. oči; Vyvraciam jej hlavu. (Švant.)

2. živelnou silou vytrhávať niečo zo základov, z koreňa: Víchor vyvracal z koreňa stáročné duby. (Hor.) Búrka vyvracia pajty. (Pláv.)

3. obracať naruby: Začal vyvracať všetky vrecká, či by v nich ešte niečo nenašiel. (Dobš.)

4. prevracať, prevrhovať: Ktože to len videl, tak nešikovne vyvracať fúrik. (Skal.)

5. dokazovať nesprávnosť niečoho, popierať niečo. v. nesprávne názory, v. omyl, v. pochybnosti, v. lož; Chcete vyvracať to, čo tu povedal predseda? (Heč.);

dok. vyvrátiť1

|| vyvracať sa1 vychyľovať sa z normálnej polohy: Bol to človek s veľkými ústami, ktoré sa mu vyvracali navonok. (Jégé);

dok. vyvrátiť sa


vyvrátiť1, -i, -ia, rozk. -vráť dok.

1. (čo) vychýliť z normálnej polohy, z normálneho smeru, odkloniť, vytočiť: v. hlavu; Janko vyvrátil oči do povaly. (Kuk.) Vyvrátil ľavú nohu opätkom von. (Jes.)

2. (čo) živelnou silou al. nasilu vytrhnúť zo základov, z koreňa: Búrka vyvrátila staré jasene. (Vaj.) Partizáni vyvrátili dvere. (Gab.); pren. Úmysel Matiáša bol nezvratný. zo základu vyvrátiť Ebersdorf (Kal.) úplne zničiť, zrovnať so zemou.

3. (čo) obrátiť naruby: Musela vrecká vyvrátiť, či niečo v nich nemá. (Dobš.)

4. (čo, koho) prevrátiť, prevrhnúť, prekotiť: Začal nahýnať bričku a napokon ju vyvrátil. (Jes-á) Len opatrne šofér, aby si nás nevyvrátil. (Fr. Kráľ); pren. expr. Nie málo pohárikov sme do seba vyvrátili (Jil.) vypili.

5. (čo) dokázať nesprávnosť niečoho, podvrátiť, poprieť: v. nesprávne náhľady, lož, omyl; v. pochybnosti, obavy niekoho;

nedok. vyvracať1

|| vyvrátiť sa

1. vychýliť sa z normálnej polohy, odkloniť sa: Hlava sa mu vyvrátila. (Gráf)

2. prevrátiť sa, prekotiť sa, prevrhnúť sa: Kopol nohou do vreca, že sa vyvrátilo. (Kuk.) Pohár sa vyvrátil. (Tim.);

pren. expr. zomrieť: Modli sa, aby som sa skorej vyvrátil, ak chceš mať majetok. (Taj.);

nedok. vyvracať sa1


vyvrátiť2, -i, -ia, rozk. -vráť dok. (čo) vyvrhnúť von, vydáviť, vyvracať (o jedle): Môj slabý žalúdok vyvráti obsah. (Al.)

vyvrátiť dk
1. vychýliť z normálnej polohy al. smeru: očy gegi naproti prirozenj do hlawi bili wiwrácene (VP 1764)
2. čo zničiť, spustošiť, zbúrať, zrútiť: diablowe nykoly te moczy myty nebudu, aby czyrkew zboryly a wywratyly (ŠV 1675); humna gsu zwalene a wiwraczene (LIESKOVÁ 1768); (Ulišes) wiwrátil weže celég Grécy (PT 1778); swet naplnený zlostu ma byti wiwraceny (GK 1779);
x. pren giž mne žadna nemoc wiwratit nemože (WN 1728) premôcť
3. čo prevrhnúť, spadnúť, prekotiť, zhodiť, vytrhnúť: wiwratil witr ten ukol (NIŽNÁ 1635); pred swědky prytomnymi ged wywrátil (SPo 1690); když Abrhám swúg pokrm užjwa, pricházi diabel a opowažuge se geho misku wiwrátiti; palmowé stromi y z korenmi wiwrácené byli (VP 1764); hnew otcze, dczery k matery sylnegssy láska a chtiwost nebyla wywrátila (PeP 1770) premohla;
x. pren pý roskosse swěta na spusob dobrého wýna, poharú drahe, zlate wywrat až do dna (SK 1697) užívaj si naplno
4. koho vyhnať, vyhodiť niekoho: exturbare aliqvem loco ex loco, bonis, ex fortunis: ňekoho z mjsta, z statkúw wywrátiti, wyruciti; evertere aliqvem fortunis: wywráti ňekoho z statkúw (KS 1763)
5. čo vydáviť, vyprázdniť obsah žalúdka: tu se pige, aby se wiwratilo, wiwracuge se, aby se zase pilo (SK 1697); nezdrawy žaludek čo nasylu pohltňe, zase to wywráťí (GV 1755); nic ti neusskodi, gestli ho (jed) hňeť ze seba wiwratiss (GK 1779)
6. čo dokázať nesprávnosť niečoho, podvrátiť, poprieť niečo: lydska newera nemuže Božj wiri a pravdy wiwraťiťi (TP 1691); torqvere jus: wywratiti a obratiti práwo (KS 1763); gá to chcem, aby gste gu z toho domněnj wiwrátjli (WP 1768); dobre woňal mrcha lekár, že wssecki geho kuski ďeťatínske welmi lichko múžu biť wiwrácené (BR 1785); vyvracať, vyvracovať ndk
1. k 1: invergo: wywracám; inverto: wywracám; reflecto: wywracám (KS 1763); kdo umira, guž se poti, guž očy wiwraca (GŠ 1758); everto: wywracugi (GrP 1771)
2. k 2: mesto silu dobite, zplundrowane, z gruntu wiwracowane bywa (OP 1685); gedno prowinneni malicke wssecke zasluhi wiwracuge a trati (MS 1758); wssecki modlarské kosteli z gruntu se kazili a wiwracowali (VP 1764)
3. k 3: wichrica y wozy z pola wozene wiwraczala (ŽILINA 1762); polycrastrum: nástrog, s kterym sa bráni wywracagú (KS 1763)
4. k 4: upad priprawuge ay z žiwota, z poctiwosti, z hodnosti, z statkůw wywracuge (SK 1697)
5. k 5: evomo: dáwjm sa, wydawugi, wywrácým (WU 1750); exgurgito: wybluwugem, wywracugem (KS 1763); (lekár) z krvú ducha vivracuval (BR 1785); wssetko zelené bylo, čo (Katarína) wywraczala (PRIEVIDZA 1768); čo poslopal, wiwracal gako swiňa (BU 1795)
6. k 6: Náchor gigich odporné duwodi rozwazowal a wywracowal (VP 1764)
7. (o končatine) vytkýnať, vyvrtovať: luxo: wytkáwám, wytočugem, wywracám nohu (KS 1763); vyvrátiť sa dk vyvaliť sa, spadnúť, prevrátiť sa: s kterych wrat se geden stlup wiwratil (LIPTOV 1691); služebníci obadva v jedném okamžeňí značky jsú sa vivráťili (BR 1785); jak tj dam po pisku, ze sa hnet vivratiss (KC 1791); konečne se wepr ten wsteklj wiwratil (PT 1796);
x. pren bohatstwi člowěka snadno se wiwrátj (BrV 1794) ľahko sa stratí; vyvracať sa ndk: tak že malým vetrem zmareným korenem zeme se vyvracuje (BV 1652); obora, kteregssto parkanj gsu welicze zle, a toliko kuolyky upodpyrane, nebo se stlupy wiwraczagy (MEMŠOVÁ 1691); cespito: potykám se, motám se, wywracám se (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyvrátiť: →speex →vorbis
vyvrátila ich v odôvodnení réfutés dans le considérant

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu