vyvetrať dok.
1. vymeniť vzduch (v uzavretom priestore): treba tu v.
2. vystaviť účinkom vzduchu: v. byt, šatstvo; v. si pľúca osviežiť sa; ísť v. psa ísť sa s ním prejsť, ísť s ním von
3. vetraním odstrániť, zbaviť zápachu ap.: v. z izby cigaretový dym
4. vypáchnuť, vyprchať: v-ná voňavka;
nedok. vyvetrávať -a
// vyvetrať sa
1. dostať čerstvý vzduch: izba sa v-la; expr. ísť sa trocha v. prejsť (na vzduch)
2. byť odstránený, stratiť sa: zápach sa v-l;
nedok. vyvetrávať sa
vypáchnuť prestať vydávať pach (vôňu al. zápach), stratiť pach • vytuchnúť: voňavka z fľašky vypáchla, vytuchla • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vymlanie • vyprchať • pren. vypariť sa (o pachu): vôňa z kvetu vyprchala, zápach sa z izby čoskoro vyparil • vyvetrať: vyvetraný parfum • expr. vycivieť: vycivená voňavka (Tatarka) • odpariť sa (uniknúť ako para): všetka aróma sa z jedla odparila
vyprchať 1. uniknúť vo forme pary, plynu • vypáchnuť: vôňa, aróma rýchlo vyprchala, vypáchla • vypariť sa (o kvapaline): voda z hrnca sa vyparila • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť • rozplynúť sa (o pachoch) • vyvetrať (stratiť arómu a pod. zložky): vyvetrané víno
2. p. zmiznúť 3
vyvenčiť2 p. správ. vyvetrať 2
vyvetrať 1. vystaviť účinkom čerstvého vzduchu • prevetrať: vyvetrať, prevetrať zafajčenú miestnosť; vyvetrať si, prevetrať si hlavu • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: vyluftovať, preluftovať periny • osviežiť (vzduchom): ísť sa osviežiť von
2. ísť s niekým na vzduch • prevetrať • ísť von (s niekým): vyvetrať, prevetrať psa, ísť so psom von • hovor. expr.: vyluftovať • preluftovať: ísť sa vyluftovať k Dunaju • vyviesť (psa): idem na hodinku vyviesť psa • nespráv. vyvenčiť
3. uniknúť, rozplynúť sa vo forme plynu, drobných čiastočiek (o pachoch) • vyprchať • vypáchnuť: voňavka rýchlo vyvetrala, vyprchala, vypáchla • vytuchnúť • vymlanúť • vymlanieť: pivo v pohári vytuchne, vymlanie • zastar. vyvetrieť (Dobšinský)
vetrať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) vymieňať vzduch v uzavretom priestore: v. izby, byt; často, dobre, dostatočne, málo, nedostatočne v. (napr. v dielni);
2. (čo) vystavovať účinku čerstvého vzduchu: v. periny, šatstvo
● hovor. v. si hlavu osviežovať sa na čerstvom vzduchu (napr. po alkoholickom opojení);
3. geol. (o horninách) rozpadávať sa pôsobením atmosferických zmien al. organickým pôsobením, zvetrávať: horniny, skaly vetrajú;
opak. k 1, 2 vetrávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyvetrať, k 3 zvetrávať
vyvetrať, -á, -ajú dok.
1. (čo) vpustiť do dačoho čerstvý vzduch, vystaviť účinku čerstvého vzduchu, prevetrať: v. izbu, miestnosť, v. byt; v. periny; v. si pľúca (Mih.) nadýchať sa čerstvého vzduchu
2. rozplynúť sa, zaniknúť, stratiť sa, vyprchať: voňavka vyvetrá; pren. Zostaň s nami, vyvetrajú márne myšlienky (Kuk.) zbavíš sa ich;
nedok. vyvetrávať, -a, -ajú
|| vyvetrať sa
1. dostať čerstvý vzduch, prevetrať sa: Otvorila pivnicu, aby sa vyvetrala. (Taj.)
2. rozplynúť sa, stratiť sa: Smrad vyvetral sa neprivretou okenicou. (Švant.)
3. hovor. expr. prevetrať sa, osviežiť sa čerstvým vzduchom: Musel sa prísť vyvetrať, rozptýliť sa. (Švant.);
vyvetrať, -uje, -ujú nedok. les. (čo) odstraňovať zbytočné vetvy rastúcim stromom: v. kmene