vetrať, -á, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) vymieňať vzduch v uzavretom priestore: v. izby, byt; často, dobre, dostatočne, málo, nedostatočne v. (napr. v dielni);
2. (čo) vystavovať účinku čerstvého vzduchu: v. periny, šatstvo
● hovor. v. si hlavu osviežovať sa na čerstvom vzduchu (napr. po alkoholickom opojení);
3. geol. (o horninách) rozpadávať sa pôsobením atmosferických zmien al. organickým pôsobením, zvetrávať: horniny, skaly vetrajú;
opak. k 1, 2 vetrávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 vyvetrať, k 3 zvetrávať
vyvetrať, -á, -ajú dok.
1. (čo) vpustiť do dačoho čerstvý vzduch, vystaviť účinku čerstvého vzduchu, prevetrať: v. izbu, miestnosť, v. byt; v. periny; v. si pľúca (Mih.) nadýchať sa čerstvého vzduchu
2. rozplynúť sa, zaniknúť, stratiť sa, vyprchať: voňavka vyvetrá; pren. Zostaň s nami, vyvetrajú márne myšlienky (Kuk.) zbavíš sa ich;
nedok. vyvetrávať, -a, -ajú
|| vyvetrať sa
1. dostať čerstvý vzduch, prevetrať sa: Otvorila pivnicu, aby sa vyvetrala. (Taj.)
2. rozplynúť sa, stratiť sa: Smrad vyvetral sa neprivretou okenicou. (Švant.)
3. hovor. expr. prevetrať sa, osviežiť sa čerstvým vzduchom: Musel sa prísť vyvetrať, rozptýliť sa. (Švant.);
nedok. vyvetrávať sa
vyvetrať, -uje, -ujú nedok. les. (čo) odstraňovať zbytočné vetvy rastúcim stromom: v. kmene