vyvaliť -ľ! dok.
1. (pre)valením dostať von, odvaliť: v. balvan z potoka
2. tlakom vyvrátiť: vietor v-l strom; v. dvere vylomiť
3. expr. vysunúť von: v. jazyk vyplaziť; v. oči vypleštiť, pren. veľmi sa začudovať
4. hovor. expr. zaplatiť (význ. 1): koľko si za to v-l?
nedok. vyvaľovať
// vyvaliť sa
1. prevalením sa dostať von, odvaliť sa: z jaskyne sa v-la skala
2. vyvrátiť sa (význ. 1, 2), zvaliť sa: dub sa v-l; expr.: v. sa dolu nosom spadnúť; v. sa s autom do priekopy prevrátiť sa; v. sa do trávy ľahnúť si
3. tlakom sa preboriť: dno (suda) sa v-lo
4. valiac sa vyjsť, vyhrnúť sa: z komína sa v-l dym; expr. ľudia sa v-li z kina;
nedok. vyvaľovať sa
1. k 1 – 4
2. expr. tráviť čas ležaním, leňošiť: v. sa na gauči; celý deň nič nerobí, len sa v-je
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
vyvaľovať porov. vyvaliť 2
vyvaľovať sa p. zaháľať
zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly
zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon
2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta
vyvaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok. (čo)
1. váľaním dopraviť odniekiaľ al. niekam: Vyvalil zo sklepa súdok piva. (Zgur.); v. sudy na dvor;
2. silou, tlakom vylomiť, zboriť, poboriť: v. dvere; Vyvaľte stenu! (Taj.) V obloku sú vyvalené dosky. (Vaj.)
3. prevrátiť, zvaliť, prevaliť: Vyvalila vázu s kvetmi. (Jégé) Zostali sme sedieť na vetrom vyvalenej borovici. (Tomašč.)
4. expr. vysunúť dopredu al. von: v. oči; v. jazyk; Pani Boďa tam bude sedieť s vyvaleným poprsím. (Zgur.)
5. expr. zaplatiť: Nemilobohu veľa vyvalil. (Taj.);
nedok. k 1-4 vyvaľovať, -uje, -ujú
|| vyvaliť sa
1. zvaliť sa, spadnúť: Pod účinkami penistého moku vyvalili sa chlapi do priekopy. (Urb.) Perďoch sa každú chvíľu vyvalil na zem. (Jil.)
2. expr. (na čo, do čoho, kam) zvaliť sa, ľahnúť si: Vyvalil sa na lavicu a spal až do rána. (Kuk.) Peter sa vyvalil do perín. (Min.) Vyvalili sa do trávy. (Ráz.-Mart.)
3. prevrátiť sa, prevrhnúť sa: Sane sa vyvalili. (Vaj.) vyvalili sme s s vozom. (Kuk.) Dbanka sa mi vyvalila. (Janč.)
4. expr. prúdom al. húfne, vo väčšom množstve vyjsť, vyhrnúť sa: Ľud sa vyvalil z kostola. (Taj.) Z nádoby vyvalí sa para. (Heč.) Krv sa vyvalila z nosa. (Taj.); pren.: Z izby vyvalila sa pieseň svadobníkov (Gráf) zaznela. Potom sĺz vyvalil sa z jeho očí (Kal.) veľmi začal plakať.
5. expr. nemotorne vyliezť odniekade: Slon vyvalil sa z jazera. (Ondr.)
6. expr. (na koho) oboriť sa: Pán môj, vyvalil sa na neho Richtig. (Hor.)
7. hovor. expr. zomrieť: Ak sa vyvalí ona, ostanú obaja bludári a tuláci. (Tim.);
nedok. k 1, 4 vyvaľovať sa1
vyvaľovať, vyvaľovať sa1 p. vyvaliť, vyvaliť sa
vyvaľovať sa2, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. ležaním, polihovaním tráviť čas. vylihovať: Oficieri vyvaľujú sa na pažiti. (Tim.) vyvaľuje sa po pašienku, lebo nemá roboty. (Kuk.)