vyvaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok. (čo)
1. váľaním dopraviť odniekiaľ al. niekam: Vyvalil zo sklepa súdok piva. (Zgur.); v. sudy na dvor;
2. silou, tlakom vylomiť, zboriť, poboriť: v. dvere; Vyvaľte stenu! (Taj.) V obloku sú vyvalené dosky. (Vaj.)
3. prevrátiť, zvaliť, prevaliť: Vyvalila vázu s kvetmi. (Jégé) Zostali sme sedieť na vetrom vyvalenej borovici. (Tomašč.)
4. expr. vysunúť dopredu al. von: v. oči; v. jazyk; Pani Boďa tam bude sedieť s vyvaleným poprsím. (Zgur.)
5. expr. zaplatiť: Nemilobohu veľa vyvalil. (Taj.);
nedok. k 1-4 vyvaľovať, -uje, -ujú
|| vyvaliť sa
1. zvaliť sa, spadnúť: Pod účinkami penistého moku vyvalili sa chlapi do priekopy. (Urb.) Perďoch sa každú chvíľu vyvalil na zem. (Jil.)
2. expr. (na čo, do čoho, kam) zvaliť sa, ľahnúť si: Vyvalil sa na lavicu a spal až do rána. (Kuk.) Peter sa vyvalil do perín. (Min.) Vyvalili sa do trávy. (Ráz.-Mart.)
3. prevrátiť sa, prevrhnúť sa: Sane sa vyvalili. (Vaj.) vyvalili sme s s vozom. (Kuk.) Dbanka sa mi vyvalila. (Janč.)
4. expr. prúdom al. húfne, vo väčšom množstve vyjsť, vyhrnúť sa: Ľud sa vyvalil z kostola. (Taj.) Z nádoby vyvalí sa para. (Heč.) Krv sa vyvalila z nosa. (Taj.); pren.: Z izby vyvalila sa pieseň svadobníkov (Gráf) zaznela. Potom sĺz vyvalil sa z jeho očí (Kal.) veľmi začal plakať.
5. expr. nemotorne vyliezť odniekade: Slon vyvalil sa z jazera. (Ondr.)
6. expr. (na koho) oboriť sa: Pán môj, vyvalil sa na neho Richtig. (Hor.)
7. hovor. expr. zomrieť: Ak sa vyvalí ona, ostanú obaja bludári a tuláci. (Tim.);
nedok. k 1, 4 vyvaľovať sa1
vyvaľovať, vyvaľovať sa1 p. vyvaliť, vyvaliť sa
vyvaľovať sa2, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. ležaním, polihovaním tráviť čas. vylihovať: Oficieri vyvaľujú sa na pažiti. (Tim.) vyvaľuje sa po pašienku, lebo nemá roboty. (Kuk.)