vyvýšiť -i dok. zvýšiť (význ. 1): v. násyp; v-ené miesto vyššie položené;
nedok. vyvyšovať
vyvýšiť sa -ši sa -šia sa vyvýš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
vyvýšiť -ši -šia vyvýš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
vyvýšiť sa p. zdvihnúť sa 1
zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludnie • stúpnuť • vystúpiť • vzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpila • vstať • vztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postele • vyvýšiť sa: ruky sa vyvýšili • hovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zeme • podvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)
2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sa • dvihnúť sa • zvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlak • vzrásť • narásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlo • povzniesť sa • zlepšiť sa • pozdvihnúť sa • zried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla
3. p. vzniknúť
vyvýšiť, -i, ia dok.
1. (čo) urobiť vyšším, zvýšiť: v. násyp, cestu;
2. zastar. (koho, čo) dať niekomu, niečomu väčšiu hodnotu, dôstojnosť, vážnosť, väčší význam ap., povzniesť: Synov som vychoval a vyvýšil. (Hviezd.) Vraj len seba treba zdokonaliť a vyvýšiť. (Vaj.)
3. zastar. (čo) navŕšiť do výšky, vztýčiť: Na hrob kameň mi vyvýšte. (Chal.);
nedok. vyvyšovať, -uje, -ujú
|| vyvýšiť sa
1. zdvihnúť sa: Všetky ruky sa vyvýšia nad hlavy. (Heč.)
2. zastar. povzniesť sa: Sám Hviezdoslav sa vyvýšil, keď uznal krásu Hollého slovenčiny. (Vaj.);
nedok. vyvyšovať sa1
vyvýšiť dk 1. čo urobiť vyšším, zvýšiť niečo: (murar) pod branou mur wywyssyl (ZVOLEN 1615); (priekopa) niczmeneg wiwissena bola a zarastena natolko, že sa y lichwa tam pasawala (STREKOV 1739); wywyssyl weliky násyp mezy zámkem a mestem (KB 1757); gest zem mokra, techdy wiwiss zemne postely wprostredku (WL 1789) 2. čo prevýšiť: more rozhnewane a wzburene na štiricat lokti wisseg wsseckich wrchuw a hori wiwissi gako negake mury (MK 18. st) 3. z čoho čo vystrčiť, vynoriť niečo: welriby z delffinamy morskimi zmiessane, wiwissice z wody morskeg hlawy swe, strassliwim zwukem a žalostiwim hlasem zahinuti swe a celeho sweta oznamowati budu (MK 18. st) 4. čo (o hlase) zosilniť, zvýšiť: Luth. wice chwalil tech, ktery w kazny nesseptaly, ale wssim hrdlem wolaly, hlasu sweho gako truba wiwissily (COB 17. st); krič a neprestawag, gako truba wiwiss hlas twug (MK 18. st) 5. čo premiestniť do vyššej polohy niečo: pren wiwisste daleg oči misli wasseg, pohlednite na wisoke a zelene stromy (MK 18. st) zdvihnuite zrak 6. koho, čo nad čo povzniesť, dať väčší význam, dôležitosť, vážnosť niekomu al. niečomu: tobe wywyssy Buch twug nade wssecky narody zeme (ŠV 1675); siny sem wichowal a wiwissyl, oni pak sstitily se mne (COB 17. st); wy ass do nebes lasku naproti bliznim ste wiwissili (MS 1758); welice Buh wiwissil sv. Petra (OKOLIČNÉ 1771); (Ľudovít I.) liternj vměnj wywýssiti se vsylowal (SH 1786); (Boh) samiho človeka nad vszecky tvorj wiwiszil (SS 18. st) 7. koho za čo, na čo udeliť vyššiu hodnosť, postavenie niekomu: tochto za knjže a spasytele wywissyl Búh s prawjcu swu (WP 1768); (ľudia) kteri na negaku hodnost wiwisseny su, obzlassne stolice a wankussiki pod kolena podkladagu (SJ 18. st) 8. čo zvýšiť hodnotu: doklada tenže pan Jeszenszky Mihal, ze welmy hrube wiwissil summu exponens za dom a mayer (TRENČÍN 1685); -ovať ndk k 1: exalto: wywyssugem; inalto: wywyssugem (KS 1763); exaltare: wywyssowati (PD 18. st); k 2: eminet qvatuor digitos: z sstyrma prstami wywyssuge (KS 1763); k 4: když se smege, tehdy hlas swug na krik wiwissuge (GV 1755); ty hlas swúg wélmy sy wywyssowala (BlR 18. st); k 5: eveho: wywýssugi, na horu wýsoko wezu (WU 1750); eveho: wywážam, wy- et powyssugem (KS 1763); k 6: potessenj prazne blazniwe wymisslenj nepredkladagj, kterjmi swjch swatych wywissugj (WO 1670); papež swe mandati nad episstoli swateho Pawla wiwissuge (TP 1691); oszlavovani, chváleni a vivisovani budz i ti, Panye Jezissu (AgR 1758); byskup chwálil sam w sobe múdrost panny a chwalitebny pannestwy slyb wiwissowal (PeP 1770); k 7: (páni) swich sluzebnikuw na welike hodnostj wiwisugi (Káz 18. st); k 8: superexalto: wywyssugem (KS 1763) preháňam, zveličujem; arendatorga soli cenu wiwissugu (JELŠAVA 1788); vyvýšiť sa dk 1. stať sa vyšším, zvýšiť sa: (more) se wiwissi na patnact lokťuw (GK 1779); morske wlnobiti wedle wule geho guss se zburi a wiwissi (MK 18. st); x. pren hrichowe geho se wjwisily nad hlawu geho (CS 18. st) má až priveľa hriechov 2. zdvihnúť sa, premiestniť sa do vyššej polohy: prawice Hospodinowa wywyssyla se (Pie 18. st) 3. pozdvihnúť sa, povzniesť sa: pokusseňi ge osožne, gestli ho prewississ, tak se ku wisseg korune do ňeba wiwississ (GV 1755); vyvyšovať sa ndk 1. k 1: immineo: wywyssugem se; superemineo: wywyssugem se; x. pren veritas disputatione limatur: práwda pekňégsség se wywyssúge z swadu (KS 1763) prekonáva ju 2. nad koho povyšovať sa nad niekoho, prejavovať neprimeranú nadradenosť: twoga pjcha, s kteru se ti nad ginich wiwissugess, tohoto padu a trapeni pricina byla (PI 1749); gá se nadúwam a wiwyssugem nad mich bratru (VP 1764); níkdo, když krásny gest, často se nad giných lidý wiwyssuge (BrV 1794)