Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyvinúť -ie -ú dok.

1. spôsobiť vznik (činnosti, vlastnosti, javu ap.): v. aktivitu, úsilie, v. rýchlosť, energiu

2. odb. navrhnúť, skonštruovať a skúškami overiť: v. nový stroj, nový typ vozidla, umelého vlákna;

nedok. vyvíjať -a

// vyvinúť sa

1. v procese vývinu vzniknúť: vyššie druhy sa v-li z nižších; sledovať, ako sa veci v-ú; spaľovaním sa v-ie teplo podmieni sa jeho vznik

2. dosiahnuť istý (vyšší) st. vývinu: telo sa ešte nev-lo; v. sa z dievčaťa na ženu;

nedok. vyvíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvíjať ‑a ‑ajú nedok.; vyvíjať sa

pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sautvárať savznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal radrobiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhybyformovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľavyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplorodiť saliahnuť sa: rodí sa nová myšlienkakniž. povstávať: často medzi nimi povstávali sporykniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty


usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvíjať1, vyvíjať sa1, p. vyvinúť, vyvinúť sa1


vyvíjať2, -a, -ajú nedok. nár. (čím) ustavične krútiť, mávať, zvíjať: Vyvíjal puškou ponad hlavu. (Kal.)

|| vyvíjať sa2 ustavične sa krútiť, točiť sa: Biele pohlavie pradie a chasníci sa okolo neho vyvíjajú. (Kal.)


vyvinúť, -nie, -nú dok. (čo)

1. spôsobiť v sebe vznik niečoho, najmä nejakej vlastnosti, nejakého stavu, nejakej činnosti: v. úsilie, nápor, činnosť; v. rýchlosť, aktivitu; v. teplo;

2. odb. vytvoriť, skonštruovať: v. nový výrobok, v. prístroj;

nedok. vyvíjať1, -a, -ajú i vyvinovať, -uje, -ujú

|| vyvinúť sa1

1. v procese vývinu sa vyformovať, vzniknúť povstať: U kosierku vyvinul sa zlostný vzdor. (Min.) Ako sa mohol vyvinúť taký človek. (Škult.) Od silnejšieho bude závisieť, ako sa veci vyvinú. (Jes.)

2. (na čo, kniž. v čo) dosiahnuť vyšší, zložitejší stupeň vývinu, vyššie vývinové štádium: Anna vyvinula sa na šumnú devu. (Vaj.) Vyvinul sa v mocného chlapa. (Ondr.);

nedok. vyvíjať sa1 i vyvinovať sa

Morfologický analyzátor

vyvíjať nedokonavé sloveso
(ja) vyvíjam VKesa+; (ty) vyvíjaš VKesb+; (on, ona, ono) vyvíja VKesc+; (my) vyvíjame VKepa+; (vy) vyvíjate VKepb+; (oni, ony) vyvíjajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyvíjal VLesam+; (ona) vyvíjala VLesaf+; (ono) vyvíjalo VLesan+; (oni, ony) vyvíjali VLepah+;
(ty) vyvíjaj! VMesb+; (my) vyvíjajme! VMepa+; (vy) vyvíjajte! VMepb+;
(nejako) vyvíjajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyvíjať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor