Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyvinúť -ie -ú dok.

1. spôsobiť vznik (činnosti, vlastnosti, javu ap.): v. aktivitu, úsilie, v. rýchlosť, energiu

2. odb. navrhnúť, skonštruovať a skúškami overiť: v. nový stroj, nový typ vozidla, umelého vlákna;

nedok. vyvíjať -a

// vyvinúť sa

1. v procese vývinu vzniknúť: vyššie druhy sa v-li z nižších; sledovať, ako sa veci v-ú; spaľovaním sa v-ie teplo podmieni sa jeho vznik

2. dosiahnuť istý (vyšší) st. vývinu: telo sa ešte nev-lo; v. sa z dievčaťa na ženu;

nedok. vyvíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvíjať ‑a ‑ajú nedok.; vyvíjať sa

vyvíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie, vyvinovať -nuje -nujú -nuj! -noval -nujúc -nujúci -novaný -novanie nedok.


vyvíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa, vyvinovať sa -nuje sa -nujú sa -nuj sa! -noval sa -nujúc sa -nujúci sa -novanie sa nedok.

pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


tvoriť sa začínať jestvovať (obyč. neuvedomovanou činnosťou) • vytvárať sautvárať savznikať: na tvári sa mu tvorili, vytvárali, utvárali vrásky; pred nami sa tvoril, vznikal radrobiť sa: na jazere sa robili vlny; na sukni sa robili záhybyformovať sa (nadobúdať podobu): jeho svetonázor sa formuje pod vplyvom učiteľavyvíjať sa (v procese vývinu): spaľovaním sa vyvíja teplorodiť saliahnuť sa: rodí sa nová myšlienkakniž. povstávať: často medzi nimi povstávali sporykniž. konštituovať sa (tvoriť sa budovaním, cieľavedome): začínajú sa konštituovať nové štáty


usilovať sa 1. vynakladať úsilie na niečo, vyvíjať duševnú aktivitu na dosiahnutie al. prekonanie niečoho • snažiť sa: musíme sa usilovať, snažiť byť spravodliví; usiluje sa, snaží sa vyhovieť každémuvyvíjať úsilie: vyvíja úsilie, aby bol prvýpričiňovať sapričíňať sa (vynakladať zvýšené úsilie na niečo popri niekom inom): aj vojaci sa pričiňovali, pričíňali o odstránenie následkov haváriehorliť (horlivo sa zasadzovať za niečo): po celý život horlil za pokroknamáhať sa (vynakladať námahu na niečo): namáhali sa zo všetkých síl, aby zvíťazilihľadieťdbať (venovať starostlivosť niečomu): hľadí vždy prísť do roboty načas; dbal vždy na to, aby slovo dodržalchlapiť sa (usilovať sa pri namáhavej robote): chlapil sa, ale vrece nezdviholexpr.: pechoriť sapachtiť sa (dychtivo sa usilovať o niečo, často malicherne): pechoria sa, pachtia sa za slávouchápať sa: chápe sa, pechorí, a predsa mu to nevychádzapokúšať sa: pokúšať sa vyriešiť problémnár. drcoliť sa

2. s úsilím pracovať • činiť sa: ak sa budeš usilovať, odmena ťa neminie; v novom zamestnaní sa činíoháňať saobháňať sa: musí sa dobre o(b)háňať, aby uživil rodinuexpr.: zvŕtať saobracať sa (usilovne a šikovne robiť): vie sa v robote zvŕtať, obracaťchlapiť sa (držať sa po chlapsky): chlapil sa, ale ďalej nevládalkraj. obhadzovať sa: ak sa nebudeš obhadzovať, aj o gazdovstvo ťa pripravianár. uvíjať sa (Dobšinský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvíjať1, vyvíjať sa1, p. vyvinúť, vyvinúť sa1


vyvíjať2, -a, -ajú nedok. nár. (čím) ustavične krútiť, mávať, zvíjať: Vyvíjal puškou ponad hlavu. (Kal.)

|| vyvíjať sa2 ustavične sa krútiť, točiť sa: Biele pohlavie pradie a chasníci sa okolo neho vyvíjajú. (Kal.)


vyvinúť, -nie, -nú dok. (čo)

1. spôsobiť v sebe vznik niečoho, najmä nejakej vlastnosti, nejakého stavu, nejakej činnosti: v. úsilie, nápor, činnosť; v. rýchlosť, aktivitu; v. teplo;

2. odb. vytvoriť, skonštruovať: v. nový výrobok, v. prístroj;

nedok. vyvíjať1, -a, -ajú i vyvinovať, -uje, -ujú

|| vyvinúť sa1

1. v procese vývinu sa vyformovať, vzniknúť povstať: U kosierku vyvinul sa zlostný vzdor. (Min.) Ako sa mohol vyvinúť taký človek. (Škult.) Od silnejšieho bude závisieť, ako sa veci vyvinú. (Jes.)

2. (na čo, kniž. v čo) dosiahnuť vyšší, zložitejší stupeň vývinu, vyššie vývinové štádium: Anna vyvinula sa na šumnú devu. (Vaj.) Vyvinul sa v mocného chlapa. (Ondr.);

nedok. vyvíjať sa1 i vyvinovať sa

vyvinúť dk
1. vyňať, vytiahnuť: kat meč svúj vivinúl (BR 1785);
2. vyplynúť: tak aj z tegto nasseg z prwních materinskích reči, znameniteg wimluwnosti, dobropisemnosti, aj dobrowimluwnosti hlbokích tmí na swetlo wiwinula (BA 1789)
3. vykrútiť, vykĺbiť: mug kun mezy mosticze wpadl, takže zadny nohu wywynul, z ktereho maly osoh sem vzal (TRENČÍN 1613); vyvíjať, vyvíňať, vyvinovať ndk k 2: evolvo: wywygám; evolvo: wywjnám; replico: wywynám; replico: wywynugem (KS 1763); k 3: extorqveo: wytačám, wybjrám, wywygám (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyvíjať: →speex →vorbis
niektoré ukazovatele sa vyvíjali certains indicateurs ont évolué
príslušnej krajiny sa vyvíjali pays concerné ont évolué
príslušných krajín sa vyvíjala pays concernés a évolué
príslušných krajín sa vyvíjali pays concernés ont évolué
tretích krajín sa vyvíjali pays tiers ont évolué
trhu sa vyvíjali takto marché ont évolué comme suit
výskum sa rýchlo vyvíjajú la recherche évoluent rapidement
vyvíjajú vo viacerých krajinách développent dans plusieurs pays
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu