vyviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením dopraviť von: v. koňa zo stajne, sudca ho dal v. zo siene
2. takto dostať z nepríjemného prostredia: v. dieťa z horiaceho domu, chodník ich v-l z močarísk
3. vedením dopraviť hore: v-l ich schodmi do bytu
4. umožniť vyústenie niečoho: v. potrubie na povrch
5. (o vtákoch) odchovať mláďatá: sliepka v-la kurence
6. urobiť (niečo nenáležité, nezvyčajné ap.), vystrojiť, vyparatiť: v. hlúposť, v. husársky kúsok
□ v. z omylu dokázať omyl; v. z miery, z rovnováhy rozčúliť; v. z konceptu zmiasť;
nedok. vyvádzať -a
1. k 1 – 5
2. neviazane sa správať, vystrájať, vyčíňať: keď si vypije, začne v.
besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šaleli • zúriť • divieť • vyčíňať • vystrájať • hovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatí • blázniť (sa) • vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovať • robiť šanty • robiť pestvá • robiť šibalstvá • robiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvore • hovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlni • samopašiť (sa) • robiť nezbedu • hovor. nezbedníčiť • zried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbedu • expr.: blázniť (sa) • pochabieť sa • pochabiť sa • jašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájať • vyvádzať • stvárať • vymýšľať • vyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do rána • expr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvore • fraz. expr. nezmestiť sa do kože • odreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku
vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzať • vyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandy • expr. stvárať • hovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúposti • vymýšľať • zried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajú • hovor. expr.: garazdovať • garazdiť • robiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazdu • expr.: besnieť (sa) • besniť (sa) • divieť • šalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiť • robiť nezbedu/nezbedy • robiť neplechu/neplechy • robiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiť • šantiť • šantovať • robiť šanty • robiť šibalstvá • robiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav) • hovor. expr. šarapatiť • zried. vrtošiť • zastaráv.: všetečiť • všetečniť (Šoltésová) • fraz. expr. nezmestiť sa do kože
vyvádzať p. vystrájať1
vyvádzať1 p. vyviesť1
vyvádzať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) páchať niečo nenáležité, nesprávne, robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vystrájať, vyčíňať: Teraz sa hanbí, čo vyvádzal. (Kuk.) Deti vyvádzajú, že slova nepočuť. (Heč.) V škole nikdy nič nevyvádzal. (Gab.);
dok. vyviesť2
vyviesť1, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.
1. (koho, čo odkiaľ) vedúc dopraviť odniekiaľ von, odviesť: Vyviedla chlapčeka z maštale. (Ráz.-Mart.) Predseda pohrozil Karolovi, že ho dá vyviesť. (Vaj.) Baby vyviedli Zuzu z komory. (Jil.) Skočil do stajne a vyviedol kone. (Jégé); pren. Vznikala snaha vyviesť národ z duchovného hlivenia (Škult.) povzbudiť ho do duchovnej práce.
● v. niekoho z omylu presvedčiť ho, že nemá pravdu; v. niekoho z pochybností zbaviť ho pochybností; v. niekoho z rovnováhy, z miery, z konceptu vzrušiť ho, rozrušiť ho;
2. (koho kam) zaviesť, odviesť, dostať niekam. Vyviedol sudcov na malú vyvýšeninu. (Hor.) Daj mi ruku, vyvediem ťa na cestu. (Zel.) Náš priateľ vyviedol nás hore strmými schodmi. (Kuk.)
3. (čo) (o hydine) odchovať mláďatá: Vyviedla nie kurčatá, ale kačatá. (Tat.) Z pätnástich vajec vyviedla troje. (Kuk.);
nedok. vyvádzať1, -a, -ajú
vyviesť2, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok. (čo)
1. hovor. spáchať niečo nenáležité, nesprávne, urobiť hlúposť, vec, ktorá spôsobuje nepríjemnosti, vystrojiť: Elenu zamrzelo, čo pred chvíľou nerozvážne vyviedla. (Šolt.) Bojoval úporne so sebou, aby dačo nevyviedol. (Krno) Jemu aj sebe vyviedla hanbu. (Taj.)
2. zastar. dosiahnuť, dokázať, vykonať: So svojím prihováraním ničoho vyviesť nemohol. (Kal.);
nedok. k 1 vyvádzať2