Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyviesť -vedie -vedú -viedol dok.

1. vedením dopraviť von: v. koňa zo stajne, sudca ho dal v. zo siene

2. takto dostať z nepríjemného prostredia: v. dieťa z horiaceho domu, chodník ich v-l z močarísk

3. vedením dopraviť hore: v-l ich schodmi do bytu

4. umožniť vyústenie niečoho: v. potrubie na povrch

5. (o vtákoch) odchovať mláďatá: sliepka v-la kurence

6. urobiť (niečo nenáležité, nezvyčajné ap.), vystrojiť, vyparatiť: v. hlúposť, v. husársky kúsok

v. z omylu dokázať omyl; v. z miery, z rovnováhy rozčúliť; v. z konceptu zmiasť;

nedok. vyvádzať -a

1. k 1 – 5

2. neviazane sa správať, vystrájať, vyčíňať: keď si vypije, začne v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyvádzať ‑a ‑ajú nedok.

besnieť (sa), besniť (sa) expr. nespútano sa prejavovať (v konaní niečoho zlého, v hneve a pod.) • šalieť (sa): ľudia vo vojne besneli, šalelizúriťdivieťvyčíňaťvystrájaťhovor. expr. šarapatiť (aj o živelných pohromách): uragán zúril, divel, vyčíňal, vystrájal; povodeň šarapatíblázniť (sa)vyvádzať (nerozumne sa správať): Čo toľko besníte, bláznite, vyvádzate!


blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa)šialiť sapochabieť sapochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabieexpr.: besnieť (sa)divieťbesniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sajančiť satreštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobodytratiť rozummať vrtochyexpr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochyhovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľujevystrájaťšantiťvyvádzaťdivočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kožesamopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mušvitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)


šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


vyvádzať p. vystrájať1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyvádzať1 p. vyviesť1


vyvádzať2, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.) páchať niečo nenáležité, nesprávne, robiť hlúposti, kúsky, veci, ktoré spôsobujú nepríjemnosti, vystrájať, vyčíňať: Teraz sa hanbí, čo vyvádzal. (Kuk.) Deti vyvádzajú, že slova nepočuť. (Heč.) V škole nikdy nič nevyvádzal. (Gab.);

dok. vyviesť2


vyviesť1, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.

1. (koho, čo odkiaľ) vedúc dopraviť odniekiaľ von, odviesť: Vyviedla chlapčeka z maštale. (Ráz.-Mart.) Predseda pohrozil Karolovi, že ho dá vyviesť. (Vaj.) Baby vyviedli Zuzu z komory. (Jil.) Skočil do stajne a vyviedol kone. (Jégé); pren. Vznikala snaha vyviesť národ z duchovného hlivenia (Škult.) povzbudiť ho do duchovnej práce.

v. niekoho z omylu presvedčiť ho, že nemá pravdu; v. niekoho z pochybností zbaviť ho pochybností; v. niekoho z rovnováhy, z miery, z konceptu vzrušiť ho, rozrušiť ho;

2. (koho kam) zaviesť, odviesť, dostať niekam. Vyviedol sudcov na malú vyvýšeninu. (Hor.) Daj mi ruku, vyvediem ťa na cestu. (Zel.) Náš priateľ vyviedol nás hore strmými schodmi. (Kuk.)

3. (čo) (o hydine) odchovať mláďatá: Vyviedla nie kurčatá, ale kačatá. (Tat.) Z pätnástich vajec vyviedla troje. (Kuk.);

nedok. vyvádzať1, -a, -ajú

vyviesť2, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok. (čo)

1. hovor. spáchať niečo nenáležité, nesprávne, urobiť hlúposť, vec, ktorá spôsobuje nepríjemnosti, vystrojiť: Elenu zamrzelo, čo pred chvíľou nerozvážne vyviedla. (Šolt.) Bojoval úporne so sebou, aby dačo nevyviedol. (Krno) Jemu aj sebe vyviedla hanbu. (Taj.)

2. zastar. dosiahnuť, dokázať, vykonať: So svojím prihováraním ničoho vyviesť nemohol. (Kal.);

nedok. k 1 vyvádzať2

Morfologický analyzátor

vyvádzať nedokonavé sloveso
(ja) vyvádzam VKesa+; (ty) vyvádzaš VKesb+; (on, ona, ono) vyvádza VKesc+; (my) vyvádzame VKepa+; (vy) vyvádzate VKepb+; (oni, ony) vyvádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyvádzal VLesam+; (ona) vyvádzala VLesaf+; (ono) vyvádzalo VLesan+; (oni, ony) vyvádzali VLepah+;
(ty) vyvádzaj! VMesb+; (my) vyvádzajme! VMepa+; (vy) vyvádzajte! VMepb+;
(nejako) vyvádzajúc VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor