vyvážať1 p. vyviezť
vyvážať2, -a, -ajú nedok. expr. (koho) často, ustavične voziť, vozievať: Vyvážal ženu i dcéru do Kotlína na bály. (Vaj.)
|| vyvážať sa často, ustavične sa voziť, vozievať sa: Cez leto vyvážali sa s mamičkou do poľa. (Taj.)
vyviezť, -vezie, -vezú dok.
1. (čo, koho odkiaľ, kam) vezením dostať, dopraviť odniekiaľ al. niekam: Začali montovať stroje vyvezené z Čiech. (Heč.) Nejedného srnčeka vyviezol z nej (z hory). (Jégé); v. hnoj na roľu; Soľ vyvezieme na salaš ešte dnes. (Stod.) Haraburdie chceli vyviezť na smetisko. (Gráf) Židov vyviezol režim do Poľska. (Heč.)
2. (koho, čo kam) vezením dopraviť niekam hore: Lanovka nás vyvezie na Lomnický štít. (Tat.)
3. (čo) predať a dopraviť tovar do cudziny, exportovať: v. uhlie, stroje, automobily, cukor;
nedok. vyvážať1, -a, -ajú
|| vyviezť sa
1. dopravným prostriedkom sa dostať niekam von: Tonko vyviezol sa do poľa. (Taj.)
2. dopravným prostriedkom sa dostať niekam hore: v. sa lanovkou na Lomnický štít