vyučovať nedok. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese; byť učiteľom, učiť: učiteľ začína v., v. cudzincov slovenčinu; v. na odbornej škole
vyučovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
učiť 1. cvičením, precvičovaním, výkladom a pod. pomáhať v získavaní zručnosti al. vedomostí (často v rámci školy): učiť deti písať, čítať, hrať, plávať, učiť o histórii národa • vzdelávať (rozvíjať duševné schopnosti, poskytovať všestranné vzdelanie): vzdelávali ho najlepší pedagógovia; ľud treba vzdelávať • vyučovať (učiť v škole) • školiť (učiť obyč. mimo školy, krátkodobo, s cieľom zdokonaliť v istom odbore): našich pracovníkov školia v zahraničí; školiť ašpiranta • zaúčať • zaškoľovať (týka sa obyč. postupného ovládania istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča ho narábať s prístrojom; zaškoľujú nových pracovníkov; zaúčať niekoho do remesla • zastaráv. školovať: školovanie žiakov
2. výchovou upevňovať niečo (v prejavoch, v pamäti): učiť mládež sebaovládaniu • navykať • privykať • zvykať • priúčať: privyká, priúča ho trpezlivosti; navyká, zvyká nás na poriadok • vštepovať (niečo niekomu): vštepujú deťom lásku k vlasti, úctu k starším
p. aj cvičiť 2
3. systematicky vzdelávať vo vyučovacom procese, pôsobiť ako učiteľ • vyučovať • byť učiteľom: učí, vyučuje na strednej, na vysokej škole; je učiteľom slovenčiny; učí, vyučuje matematiku
4. p. hlásať
vyučovať p. učiť 1, 3
vyučovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho) poskytovať niekomu vedomosti, vzdelávať niekoho, učiť niekoho: Učiteľ začal vyučovať mladého. (Kuk.)
2. (čo, zastar. čomu) učiť niečo: Prírodopis vyučoval starý profesor. (Vám.) Čítaniu a písaniu vyučuje vyslúžený vojak. (Taj.)
3. pôsobiť ako učiteľ na šlole: v. na strednej, na odbornej škole