Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách

// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyučiť ‑í ‑ia dok.; vyučiť sa

podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovaťokuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy

2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctvepripraviť: je dobre pripravený v angličtinezdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane


vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generáciezastaráv.: vykolísaťodkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudíexpr.: vypiplaťvyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokovexpr.: vypeľhaťvyplekaťodplekaťnár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného synavypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosťvyučiťvyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnikvycvičiťhovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované detihovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovaťdochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detívyživiťuživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy


vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekáravyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách


vyučiť sa p. vyštudovať


zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiťzaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkovzacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej technikyvyučiťvyškoliťvycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičilizabehaťzabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín

2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady

3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyučiť, -í, -ia dok. (koho čomu, koho za čo, koho čo, koho s neurč.) poskytnúť niekomu odbornú prípravu v nejakom odbore, poskytnúť niekomu vzdelanie: Chcel syna niečomu vyučiť. (Kuk.) Dal ho vyučiť baníctvu. (Jégé) Bolo by ho dať vyučiť za kňaza. (Taj.) Vyučili ju trsťou zapletať opierky. (Ondr.) Nebohý brat ju vyučil. (Vaj.);

nedok. vyúčať, -a, -ajú

|| vyučiť sa

1. (čo, čomu, za čo, na čo i bezpredm.) učením získať vedomosti, poznatky, znalosti z nejakého odboru, získať, nadobudnúť vzdelanie v nejakom odbore: Vyučil sa remeslo. (Kul.) Vyučila sa šitiu. (Podj.) Mal sa vyučiť za maliara izieb. (Smrek) Janko vyučil sa na kováča. (Tat.) Vyučím sa za štyri roky a som pán. (Ráz.)

2. zastar. (čo) naučiť sa: Nemohol sa vyučiť spisovnú reč. (štúr); nedok. k 1 vyúčať sa

Morfologický analyzátor

vyučiť dokonavé sloveso
(ja) vyučím VKdsa+; (ty) vyučíš VKdsb+; (on, ona, ono) vyučí VKdsc+; (my) vyučíme VKdpa+; (vy) vyučíte VKdpb+; (oni, ony) vyučia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vyučil VLdsam+; (ona) vyučila VLdsaf+; (ono) vyučilo VLdsan+; (oni, ony) vyučili VLdpah+;
(ty) vyuč! VMdsb+; (my) vyučme! VMdpa+; (vy) vyučte! VMdpb+;
(nejako) vyučiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor