vyučiť dok. poskytnúť odb. prípravu v učebnom pomere: v. mládež v nových profesiách
// vyučiť sa získať odb. vedomosti v učebnom odbore: v. sa remeslu, v. sa za inštalatéra, v-ená krajčírka
podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovať • okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy
2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve • pripraviť: je dobre pripravený v angličtine • zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane
vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)
2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu
3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy
vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekára • vyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách
vyučiť sa p. vyštudovať
zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiť • zaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkov • zacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej techniky • vyučiť • vyškoliť • vycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičili • zabehať • zabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín
2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady
3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli
vyučiť, -í, -ia dok. (koho čomu, koho za čo, koho čo, koho s neurč.) poskytnúť niekomu odbornú prípravu v nejakom odbore, poskytnúť niekomu vzdelanie: Chcel syna niečomu vyučiť. (Kuk.) Dal ho vyučiť baníctvu. (Jégé) Bolo by ho dať vyučiť za kňaza. (Taj.) Vyučili ju trsťou zapletať opierky. (Ondr.) Nebohý brat ju vyučil. (Vaj.);
nedok. vyúčať, -a, -ajú
|| vyučiť sa
1. (čo, čomu, za čo, na čo i bezpredm.) učením získať vedomosti, poznatky, znalosti z nejakého odboru, získať, nadobudnúť vzdelanie v nejakom odbore: Vyučil sa remeslo. (Kul.) Vyučila sa šitiu. (Podj.) Mal sa vyučiť za maliara izieb. (Smrek) Janko vyučil sa na kováča. (Tat.) Vyučím sa za štyri roky a som pán. (Ráz.)
2. zastar. (čo) naučiť sa: Nemohol sa vyučiť spisovnú reč. (štúr); nedok. k 1 vyúčať sa