vytýčiť -i dok.
1. vyznačiť (v teréne): v. trasu kolíkmi, v. hraničné body; v-ená trasa pre lyžiarov
2. kniž. vopred určiť: v. si smer postupu, v-ený cieľ, program;
nedok. vytyčovať
vytýčiť, -i, -ia dok. (čo)
1. vyznačiť body, ohraničiť nejakú plochu al. nejaký smer v teréne tyčami vrazenými do zeme;
geod. previesť z plánu rozmery istého územného návrhu do prírody, do terénu: v. stavenisko, v. hranice, v. trať, v cestu;
2. kniž. stanoviť, určiť: v. (si) cieľ, úlohu, heslo, program;
nedok. vytyčovať, -uje, -ujú
vytyčovať p. vytýčiť