Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vytvoriť1 dok.

1. utvoriť, zhotoviť najmä tvorivou činnosťou: v. výšivku, maľbu, sochu, v. (básnické, vedecké) dielo; v. (javiskovú) postavu stvárniť

2. takto utvoriť neuvedomelou činnosťou: ľadové kvety v-ené mrazom;

nedok. vytvárať1 -a

// vytvoriť sa vzniknúť, utvoriť sa (neuvedomelou činnosťou): na sopke sa v-l kráter;

nedok. vytvárať sa


vytvoriť2 dok. hovor. zastaráv. vylúčiť (význ. 1): v-ený zo spoločnosti;

nedok. vytvárať2 -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vytvoriť ‑í ‑ia dok.; vytvoriť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviťvykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus prácezriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načaskniž. učiniť: učiniť niekomu radosťzložiť (o nejakom úkone): zložiť sľubabsolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuťzmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dvahovor. expr.: vystrúhaťvystruhnúťstruhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasuexpr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dvahovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhnemeporobiťpovykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviťzriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účesvyrobiťvyhotoviťzhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiekzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadlapripraviťprichystaťprihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľhovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolískuexpr.: skŕpaťznôtiťznevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obedobyč. pejor.: zmastiťspichnúťzlepiťpozliepaťstrepaťzlátaťzbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľusubšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliťzosmoliťvypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť veršhovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program?vytvoriťutvoriť: vytvoriť, utvoriť si názorvybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihriskozastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obedzastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviťzriedkavejšie zrobiťkniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviťnaložiťzriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôlepodniknúť: nepodnikol v tej veci celkom ničpočať sipočať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť


utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť savzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odporvyvinúť savyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujúustanoviť saodb. ustaviť sakniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno


utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu • vystavaťvystaviťpostaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihriskozbudovať: zbudovanie modernej nemocnicezriadiťutvoriťvytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratóriumpostavať (vybudovať viac objektov)

2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie • utvoriťvytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictvavystavať: vystavať školstvozriadiť: zriadiť pobočkuzaložiťkniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tvoriť, -í, -ia nedok.

1. (čo) spôsobovať vznik niečoho, dávať vznikať niečomu, vytvárať, utvárať: včely tvoria vosk; t. bunky, t. bielkoviny, t. pleseň; t. (si) pojmy, predstavy; t. nové slová; hud. t. tón intonovať; t. spolky (Kuk.); [Páni] tvorili si nové ovzdušie. (Urb.) Cítil som, že si sám tvorím a chystám nešťastie. (Vaj.)

t. divy (čudesá) dosahovať neobyčajné výsledky;

2. (bezpredm., čo, koho) tvorivou umeleckou činnosťou vytvárať umelecké dielo: Pravý umelec musí tvoriť. (Zúb.) Nevyhnutnosť tvoriť literárne chytá ho i samého za srdce. (Ráz.); pren. Gašpar dokázal, že nevie tvoriť ľudí (A. Mat.) vykresľovať, umelecky zobrazovať.

3. (čo) vytvárať miestnu, priestorovú ohraničenosť, obmedzenosť; vymedzovať, ohraničovať: Hora svojou tmavou zeleňou tvorí pekný rámec jasnej poľane. (Kuk.) [Kotlina] tvorila koryto. (Urb.); nad dolinou, ktorú tvorili rovnobežné dve reťaze kopcov (Vaj.);

4. kniž. (čo) byť niečím (vo funkcii sponového slovesa): t. základ, jadro, podstatu, oporu niečoho; t. nerozlučný (neoddeliteľný, uzavretý) celok; t. výnimku; Predkovia naši v Ázii bývali, sedem kmeňov tvorili. (Taj.) Cítil, že tvoria s robotníkmi jednu rodinu. (Zúb.)

5. kniž. zried. (koho) robiť niekoho niečím, nejakým: čo vlastne človeka tvorí a drží (Jil.);

opak. tvorievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2, 3, 4 vytvoriť, k 1, 3, 4 i utvoriť

|| tvoriť sa robiť sa, vznikať, utvárať sa, vytvárať sa: biely prach, ktorý sa tvorí z vápencového štrku (Kuk.); Tu sa tvorí nový svet. (Ráz.) Tvorili sa krúžky v sprisahaneckom ovzduší. (Tat.);

opak. tvorievať sa;

dok. vytvoriť sa, utvoriť sa


vytvoriť1, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) zámernou činnosťou dať niečomu vznik, spôsobiť vznik niečoho, utvoriť: v. predpoklady, podmienky pre niečo; Telo sa usiluje vytvoriť chrastu. (Fr. Kráľ) v. (nový) svetový rekord; Obrazotvornosť vytvorila si krásneho mládenca. (Kal.)

2. (čo) tvorivou činnosťou dať vznik umeleckému dielu: v. umelecké dielo; Chrobák vytvoril novely intuitívne črtané. (Fel.); v. nejakú úlohu, postavu (napr. vo filme, v hre) herecky stvárniť;

3. (čo) zoskupením potrebných zložiek zostaviť, zriadiť, utvoriť: v. rad; v. nový štát;

4. (čo) (o veciach) byť príčinou vzniku niečoho, spôsobiť, utvoriť: rieka vytvorila ostrov; Zmraštil čelo a obrvy mu vytvorili rovnú šedivú čiaru. (Krno);

nedok. vytvárať1, -a, -ajú

|| vytvoriť sa1 vzniknúť, vyvinúť sa, utvoriť sa: Z prachu vytvorili sa chumáče ani z bavlny. (Kuk.) Vytvorili sa dve skupiny. (Krno);

nedok. vytvárať sa1

vytvoriť2, -í, -ia dok. hovor. trochu zastar. (koho, zried. i čo z čoho, odkiaľ) vypovedať, vylúčiť: Otec ho vytvoril z dedičstva. (J. Mat.) Vytvorili ho spomedzi seba. (Kuk.) Reč slovenská je vytvorená zo škôl. (Škult);

nedok. vytvárať2, -a, -ajú

|| vytvoriť sa2, (z čoho, odkiaľ) vylúčiť sa: Vytvoril sa z neho (zo života), lebo miloval len seba. (Jil.);

nedok. vytvárať sa2

Morfologický analyzátor

vytvoriť dokonavé sloveso
(ja) vytvorím VKdsa+; (ty) vytvoríš VKdsb+; (on, ona, ono) vytvorí VKdsc+; (my) vytvoríme VKdpa+; (vy) vytvoríte VKdpb+; (oni, ony) vytvoria VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vytvoril VLdsam+; (ona) vytvorila VLdsaf+; (ono) vytvorilo VLdsan+; (oni, ony) vytvorili VLdpah+;
(ty) vytvor! VMdsb+; (my) vytvorme! VMdpa+; (vy) vytvorte! VMdpb+;
(nejako) vytvoriac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vytvoriť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor